Prológ.

1.3K 76 1
                                    

Zdvihla hlavu k sychravej oblohe a zamračila sa. Búrkové mraky zahaľovali slnko a postupne plnili nebo kam len oko dovidelo. Po doobedňajšom daždi bolo vonku ešte stále mokro a všetci dúfali, že im dá Zeus aspoň do zajtrajšieho dňa s lejakom pokoj; no farba oblohy v tom momente jasne ukazovala, čo sa bude diať. Ďalší dážď.

Povzdychla si a vykročila. Čím skôr bude doma, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nezmokne. Snažila sa veľmi nemyslieť na všetko, čo sa stalo pred chvíľou, no bolo to ťažšie než čakala. Myšlienky jej vírili hlavou a ona sa do nich chtiac-nechtiac o chvíľu ponorila tak, že celkom zabudla na všetko ostatné.

Kráčala lesom a pod nohami jej praskali halúzky a vetvičky zo stromov. Niekde zaškriekal vták, niekde začula motor auta. Zahrmelo.

"Fel?" ozvalo sa jej za chrbtom a celým telom jej prešiel mráz.

the kids aren't alright.Where stories live. Discover now