the kids aren't alright.

1. Kapitola - Jedno ospalé ráno

Brušká mojich prstov prejdú po niečom drsnejšom než je môj vankúš a ja sa zháčim. Pomaly rozlepím oči, pripravujúc ich na ostré slnko, ktoré mi priamo preniká do izby. Musím otcovi pripomenúť, že mi chýbajú záclony.

Avšak v okamihu, keď pohnem hlavou, aby som sa pozrela na neexistujúce hodiny na stene, pod lícom mi niečo zašuští. Samozrejme. Je to papier a nie hocijaký; je to jeden z listov, ktoré mi poslala Diann - dievča, s ktorým si už asi rok dopisujem a dnes ho konečne stretnem.

Mierne pokrčené listy položím na stôl a ponaťahujem sa. Takto, zaliata ranným slnkom, izba nevyzerá tak zle ako včera. Odlupujúca sa omietka v ľavom hornom rohu sa dá bez problémov opraviť a škvrny na stene za dverami si už takmer ani nevšimnem. Samozrejme, včera okolo štvrtej, keď sme dorazili, dom na prvý pohľad vyzeral hrôzostrašne. Dokonca aj mamu opustila jej prehnaná radosť zo sťahovania, a bolo vidieť, že mala slzy na krajíčku. Len otec sa neprestajne usmieval a vravel, že sa všetko opraví, že je nádherný deň a že všetko bude v poriadku. Vtom sa rozpršalo. Ace sa rozosmial a mama začala plakať. Veci som do domu sťahovala len ja s bratom.

Otec mal však pravdu; keď si odmyslím tie popraskané steny a vŕzgajúce schodisko, náš nový dom bol nádherný. Je veľký a starý a obyčajne by bol určite aj veľmi drahý; no otec si jeho nízku cenu odôvodnil tým, že pôvodný majiteľ sa chcel presťahovať čo najskôr. Mama sa pri jeho slovách chytila za hlavu a sama pre seba si šepla: "Prečo asi."

Rámy okien sú drevené a biela farba z nich opadáva, ale navodzuje to tú správnu atmosféru, keďže hneď za domom máme les. Je poschodový; na prízemí je kuchyňa, obývačka, samostatná jedáleň, ktorá pripomína skôr salón, zimná záhrada, kúpeľňa a malá pracovňa s knižnicou vysokou až po strop. Avšak prázdnou. Na poschodí nájdete tri spálne, kúpeľňu, práčovňu a potom ešte akúsi obrovskú prázdnu miestnosť, ktorej využitie sme ešte celkom nepochopili. Rodičia si samozrejme hneď zabrali najväčšiu spálňu, s výhľadom na les, lebo: "Sme dospelí a... tento dom sme aj tak zaplatili my." Ace sa hneď nasáčkoval do druhej najväčšej, ktorá mala v dverách veľkú dieru, akoby do nich zúrivo kopal Hulk a tak mne zostala posledná, najmenšia. Keď sa povie 'malá izba' napadne vám akási komôrka, v akej sa krčil Harry Potter, no tu je to inak. Tu je aj tá najmenšia izba veľkolepá.

Steny sú svetlučko modré a na niektorých miestach o trošku bledšie - akoby tam mal predchádzajúci majiteľ zavesené obrazy, alebo plagáty. Zo stropu visí nádherný luster, v ktorom sa síce vybili žiarovky, no po návšteve najbližšieho Wal-Martu sa to zmení. A ja si večer nebudem musieť svietiť baterkou. Aj keď čítaniu listu od Diann to dodávalo tú správnu atmosféru.

Izba je inak zariadená vkusne, no skromne. Posteľ je prisunutá celkom v rohu, takže sa na ňu dá dostať len jednej strany, no chápem to; takto stojí totižto hneď pod velikánskym nádherným oknom. A hoci cez neho slabo prefukuje a v noci doň bubnovali kvapky dažďa, za ten výhľad na mesto, to stojí.

Nábytok je v celom dome pôvodný, preto nikoho neprekvapilo, že pripomína kúsky, ktoré už nájdete len v antikvariátoch alebo v drahých, špecializovaných obchodoch. Moja posteľ je dvojlôžková a má mohutnú konštrukciu z tmavého dreva. Na matraci som najprv odmietala spať, lebo vyzeral akoby týždne ležal pred domom v sychravom počasí, používaný ako záchod pre mačky a inú zver a potom ho sem niekto položil, no napokon ma premohla únava z dlhého dňa. Vlastne sme všetci zaľahli už okolo ôsmej. S Aceom sme vybalili len tie najpotrebnejšie veci ako periny, príbory a taniere a hygienické potreby. Otec bol však jediný, kto sa odvážil vyskúšať sprchu na prízemí. (Na poschodí je vaňa.)

Z krabice s nápisom LETNÉ O., čo znamená "letné oblečenie" si vytiahnem rifle a tričko s krátkym rukávom. Za letné oblečenie považujem všetko, čo sa vtedy dá obliecť a neupražím sa v tom, preto sú tam aj veci ako spodné prádlo, ale i tmavo-fialové pančuchy.

Cez tričko si prehodím moju obľúbenú sivú mikinu, lebo kúrenie v dome sa ešte nerozbehlo natoľko, aby som sa v ňom mohla pohybovať s holými rukami a vyjdem z izby, pripravená prvýkrát použiť kúpeľňu. Je však zamknuté.

"Ale no tak, Ace!" zvolám a zabúcham na dvere.

"Upokoj sa, veď už idem," ozve sa spoza dvier - vtom šťukne zámka a dvere sa otvoria. Stojí v nich Ace s mokrými vlasmi a širokým úsmevom na tvári.

"Dobré ránko," pozdraví ma veselo. "Ako sa nám princezná Sabine vyspala?"

Pretočím očami. "Daj s tým pokoj. Ten matrac je ako azylový dom, pre článkonožce."

Nakloní sa ku mne a zaškúli mi na vlasy. "Ach, áno, vidím."

Intinktívne sa buchnem po hlave, pripravená zabiť akýkoľvek druh chrobáka - tento je však imaginárny.

"Ha-ha-ha, veľmi vtipné, vážne." Pretlačím sa popri ňom do kúpeľne a ešte raz si pre istotu v zrkadle skontrolujem vlasy.

"O koľkej sa chystáš ísť za tou tvojou papierovou kamoškou?" podíde ku mne a oprie sa o umývadlo.

Uškrniem sa. "Papierová kamoška znamená niečo iné, ty idiot. A vraj mám o treťej prísť do parku a ona pre mňa príde - potom ma vraj chce zaviesť na nejaké ich miesto, kde sa stretávajú. Chceš ísť s nami?"

"Nie, to nie, len otec chcel striekať pleseň a ono to hrozne smrdí a v tom čase nesmieš chodiť do izby... Preto sa pýtam," uškrnie sa a odrazí sa od pultu.

"To vôbec nie je smiešne!" volám za ním, keď odchádza, no aj mne trhá kútikmi úst.

"Magor," zamrmlem si s úsmevom na perách a otočím sa k zrkadlu.