the kids aren't alright.

14. kapitola - Pozadie.

Keď sa skončí tretí diel dokumentu Gregga Foota, mama sa zamrví. "Dal by si si niečo?" spýtam sa Acea, keď telku vypne.

Pozrie sa na mňa a zdvihne obočie. "Fakt si trúfaš niečo variť?" uškrnie sa. "Aj napriek tomu, ako to dopadlo minule?"

"Ospravedlňujem sa, že som chcela pomôcť! Prepáč!" zdvihnem ruky do vzduchu. "Spravím niečo aspoň sebe, keď sa u teba nestretám s patričnou vďačnosťou."

Zasmeje sa a postaví sa. Podíde ku mne a postrapatí mi vlasy, ako to robieval, keď sme boli menší. "Prepáč, Sabie, verím ti a vkladám do teba veľkú dôveru. Dobre, uvar mi obed."

"Kto hovoril niečo o varení?" usmejem sa lišiacky, skontrolujem, či je mama poriadne zakrytá a odkráčal do kuchyne. Ace ma nasleduje.

"Čo máš na mysli?"

"Hmmm, na obed je trocha neskoro, nemyslíš?" pokyniem hlavou k hodinám na stene. Ručičky ukazujú 13:25. Zo skrinky vytiahnem dve kryštálové misky na stopke a z chladničky zas pomaranče, banány a jablká. Jeden ovocný pohár som dnes už síce mala; no tak som sa naň tešila a vôbec nesplnil moje očakávania. Všetko ovocie bolo konzervované a najmenej pár týždňov po záruke. Šľahačka sa hneď roztiekla a zmiešala sa so šťavou na dne, ktorá chutila ako jahodový sirup so soľou. Preto som sa rozhodla pre kompenzáciu - a keďže doma máme ovocie a ja som hladná... prečo nie? Veď pokrájať ovocie a rozdeliť ho do dvoch pohárov nemôžem pokaziť ani ja.

Ace s obavami sleduje ako vyťahujem denko a nôž. "Dobre, ako myslíš," povie pomaly a stále neisto. "Ja idem ešte skontrolovať mamu, hneď som tu. Do tej doby... radšej nič nerob, dobre? Chcem si byť istý, že sa ti nič nestane."

Vyplazím naňho jazyk a on sa s úškrnom vráti do obývačky. Opláchnem prvé jablko - má nádhernú červeno zelenú farbu a v slnečných lúčoch sa vábivo leskne - a položím si ho na dosku.

"Tak poďme na to," šepnem si pre seba a snažím sa rozrezať jablko napoly. Neodhadnem však správne jeho hustotu a tak ním nôž prejde ako cez papier. "Au, do riti!" zanadávať a strčím si prst do úst. Zacítim chuť krvi, železnú a sladkú, a privriem oči.

"Hej, si v pohode?" pribehne Ace a hoci sa veľmi snaží tváriť sa pri pohľade na mňa vážne a ustarotene, úsmev sa mu aj tak prederie na tvár.

"Ty idiout!" huhlem s prstom v ústach, keď sa naplno rozosmeje.

"Pre-prepáč," snaží sa chytiť dych, no nedokáže sa prestať smiať.

"Magou blbý," pokrútim hlavou a odídem do kúpeľne. Prst si vyberiem z úst a strčím si ho pod vodu. "Aach," zavzdychám slasťou, keď mi natečie do rany. Nie je hlboká, no predsa - dosť krváca, myslím, že som si preťala jednu z tých malých žiliek celkom hore, pri brušku prsta.

"Si v pohode?" spýta sa ma Ace so širokým úsmevom stojac nad už pokrájaným jablkom.

"Ale hej, v pohode," zamrmlem a prst si znova strčím do úst, lebo krvácanie neustáva. Sadnem si na kuchynskú linku a zakmitám nohami. "Vďaka, že to pokrájaš."

"Bez problémov, Sabie. Predpokladám, že to bude... ovocný pohár? Hmmm," strčí si do úst kúsok už pokrájanéjo a ošúpaného pomaranča a kývne hlavou na znak toho, že mu to chutí.

"Nič originálnejšie nemám, prepáč mi to," pokrčím plecami a sledujem ho ako šúpe banán a potom ho krája na hrubé kolieska. Všetko ovocie potom rozdelí do misiek. "Ta-dá."

"Ty si hrozný chlap," pokrútim hlavou a zoskočím z kuchynskej dosky. Podídem ku chladničke hovoriac. "Ovocný pohár nie je len o ovocí, ide hlavne o to, ako ho naaražuješ. A hoci som v jeho príprave zlyhala, ozdobím ti ho perfektne," dopoviem a víťazoslávne zabuchnem chladničku so šľahačkou v ruke.