Stroskotanec

Prolog

Akákoľvek podobnosť so skutočnými postavami je len čisto náhodná, a nezodpovedá skutočným udalostiam! 

Volajú ma Stroskotanec! 

Takto mi nikto nehovorí, ale stále je to lepšie, ako keď vám ľudia hovoria, to je ten divný chlap, čo za každým slovom vraví kurva. Je to síce výstižnejšie, ale tá veta neznie tak vznešene ako Stroskotanec! Celý príbeh je utópiou o tom, ako som sa snažil zapadnúť medzi ostatné deti v škole! O škôlke ,to ani nehovorím! Priblblý pohľad učiteliek, ktoré drezírujú malých ufňukancov, bolo jasne vidieť, že nezažili takých desať rokov poriadny orgazmus! Že vraj pani? Slečna s veľkými kozami. Umodelkovanovanými melónmi. Ani som neriskoval sa ich niečo opýtať, aby som neschytal jednu po hube, melónmi! Čo som ale jedinému nerozumel v rannom veku, boli ich nechápavé falošné úsmevy, ktorými sa snažili navodiť milú priazeň nováčikom s tichým prostredím temna. Nejako som to musel pretrpieť, len keby už tá ich práca priniesla poriadny osoh. Ale nie! Pre seba je každý múdry a sebecký. Možno Boh dá a jej tie kozy prinesú poriadne kusisko osohu.„2012" sa chvátavo a neúmerne blížilo. 

 Diablov inštitút! Myslel som si, že to bude prechádzka ružovou záhradou. Hovno! Pchať ten „absolute nonsense" do mňa a ja im na to skočiť? Čo som antropoidná opica? Po čase som si musel zvyknúť! Riaditeľ starý ako poleno a hluchý ako peň. Meine Gute Liebe! Bol totiž slovenčinárom a odpradávna dôveroval zástupkyni, ktorá prednedávnom prevzala jeho astrálne žezlo! Aj tak už bol na práškoch. Pri pohľade na ňu máte pocit, že ujo Kráľ sa veru vyznamenal oveľa väčšmi ako pri Čenkových deťoch. Len aby nevypukol hladomor! Jej šatník obsahoval zo dva- tri kusy šatstva! Veď bodaj by nie, keď všetky financie minula určite na haldu potravín. Netrúfam si hovoriť, že by mala nejaký ten výrazný zdravotný problém. Priam na štítnu žľazu to akosi ani nevyzeralo. Vyzerala síce ako nadžgatá sliepka, no k husi mala ďaleko/zásoby v chladničke boli ale nebezpečne blízko/! Ako naivný útly žiačik odradením od spoločnosti, som sa stiahol do úzadia každého diania. Sledovanie nevkusných seriálov, pre deti, filmov a súc i erotiky som na vlastné počudovanie civel, čo my ľudské tvory tvoríme a stvárame. Hlúposť nás adolescentov a moja nevinnosť urobila z nás vychovateľnú éru nevychovaných deciek! Pozeranie vulgárnych animácií, hororov, porna...ale i rozbíjanie školského majetku, lámp, dverí, okien, umývadiel, stoličiek- o slušnosti sme ani nechyrovali.... 

Trpká skúška v živote prišla na hodine chémie! Učiteľka, pôvodom z Ruska, ktorá bola (a doteraz aj je) duševne na tom veľmi zle, nás chcela nakvartírovať do sekty! Po „náhodnom" divadielku u nás v triede sa začalo uvažovať o jej prepustení. Niekto si musel pustiť pusu na špacír. O to sme boli viac nadšení i pobúrení. Veď jej aj dali dva mesiace plateného voľna. Nič sa ale nezmenilo. Došlo nám to! Ony sa poznali. Myslíte si, že Fašírka dá hocikomu dva mesiace plateného voľna? Celý pedagogický zbor bol hore nohami, pretože psychopat v podobe ryšavej učiteľky chémie sa veľmi dobre poznal s gigantickou Fašírkou v nohaviciach alias zástupkyňou. My sme však boli celí bez seba, lebo zmizla z povrchu zemského, ale zrazu bum. Následne znovuzrodenie! História sa opakuje. Napoleon bol porazený pri Waterloo! Áno, som verný svojmu „kresťanskému ateizmu". 

Paradox v tej dobe bol, že som sa pripravoval na birmovku. Ukecaný farárko, (ktorý momentálne už nie je farárom) no vďaka nemu sa sväté omše z hodinovej varianty pretiahli na hodinu a trištvrte a neviete, čo je pointou omše! Ale všetko malo i svetlé stránky. Stretávky každý piatok s animátorkami- sestrami. Nepamätám si, koľko nás bolo, ale viem, že sme zažívali veľa srandy. Avšak animátorky museli dodržiavať nejaké tie pravidlá a učiť nás, ako kresťanstvo vníma nejaké dogmy. Dve skúšky, aby nás pripustili k birmovke. Načo sa učiť nejaké sprostosti naspamäť, keď to i tak v živote nevyužijem. No ale čo! Nabiflil som sa! Birmoval! Po birmovke som vstúpil do seba a povedal som si, že existuje mnoho náboženstiev, a preto som sa rozhodol zneutralizovať moju vieru v cirkev. Ale ,ak mám byť k sebe úprimný, v Boha verím! Aj tak podľa mňa viera nie je dôležitým rozhodujúcim prvkom, či je človek dobrý, slušnýalebo nie??!..

Moje rozprávanie začína tam, kde práve končí to staré. Potom to moje, ani neznáša šťastné konce. Nečudo, že malí chlapci sa oboznamujú so svojím telom v nepredpokladaných okamihoch svojej kariéry. Jedného rodiča, akoby prácou umorili. Z druhého by sa hanbou prepadli pod zem. Ani lesné diviaky nevedia poriadne zutekať. Oslepnú z tých reflektorov, čomu vy hovoríte mágia a dravosť a priam narazia do kadilaku. Ešteže mi nedolámal moje hnáty. Ach, tá škola nie je až taký teror ako vyzerá. Popri tých, hustých a nebezpečných zážitkoch je práve škola častým epicentrum „ničnerobenia." Môj príbeh nabral na obrátkach , keď som prvýkrát stretol môjho arabského uja, vrazil do mňa (nepriamo) diviak, prvýkrát som okúsil chuť alkoholu a vstúpil som do brány súkromnej strednej odbornej školy.