Slané slzy mi zmáčali celú tvár a make-up sa mi roztekal po tvári. Ešteže som na sebe nemala kompletnú omietku princeznej, lebo to by som vyzerala asi stokrát horšie. Prečo som to urobila? Nemala som byť taká úprimná, nebol pripravený vidieť, aká zvrátená a chorá vo svojej podstate som. Obetovala som toľko vecí, aby som zapadla, aby som bola uznávaná. Takmer som obetovala aj to najcennejšie, čo nám bolo nadelené – seba a svoju dušu. A Luke to teraz vie. A neostane. Videla som v jeho očiach ten smútok a hnev. Ujde, len čo bude pri dverách najbližšie. Bude ma ignorovať ešte vytrvalejšie, možno dokonca odmietne učiť Lexiandru. Za to ma Lexi znova znenávidí, ale tentoraz už nadobro. Jedným hlúpym prešľapom som sa zničila, poslala som sa na absolútne dno a ešte nižšie. Poslala som sa na miesto depresií, smútku a bolesti, z ktorého nie je ľahkého úniku. Útek je takmer nemožný.
Slzy odišli, asi som bola s touto realitou zmierená už dlhší čas. Odkedy vznikla mrcha Baille, odvtedy tu bola táto možnosť. Bezodná priepasť, do ktorej raz padnem. Jediné svetlé chvíľky, kedy som si myslela, že tá priepasť zmizne, že som od nej ušla dosť ďaleko, boli chvíle strávené s Lukom. Jeho hudba ma ťahala preč od problémov a starostí, jeho dotyky a bozky mi dávali novú nádej. Jeho úsmev prinášal radosť a jeho oči mi vytvárali vlastný svet. Svet, kde moja skazená polovička osobnosti nemala prístup. Toto všetko som si ale v jednej hlúpej sekunde zničila, ba čo viac, zase je tu pravdepodobnosť, že prídem aj o Lexi. Moju záchrankyňu toho mála dobrého, čo vo mne ostalo. Práve som si vyriekla ortieľ smrti a viem to. Nie som však pripravená, lebo naivná nádej zo včerajška mi ostala. Stále totiž cítim jeho ruku ovinutú okolo môjho pása, keď som zaspávala. Pery mám stále mierne opuchnuté od vášnivých, no i láskyplných bozkov, ktoré mi venoval. Pokožka mi stále vibruje energiou, keď si spomeniem na jeho nežné dotyky. A práve toto všetko vo mne necháva nádej, ktorá je skoro tak falošná, ako ja sama.
Na schodoch začujem kroky. Asi je to Lexi, ktorá mi ide vynadať do všetkého, do čoho si zaslúžim. Kroky sa približujú a ja sa pomaly ale isto pripravujem na úplné zničenie môjho krvácajúceho srdca. V hrudi cítim obrovskú dieru, cez ktorú zo mňa pomaly ale isto uniká život. Aby som v sebe udržala aspoň niečo, i keď to nemá veľký zmysel, ľahla som si na posteľ a pritiahla som si kolená ku hrudníku.
Dvere na mojej izbe sa nesmelo otvorili, ale ja som nevidela, kto vošiel, keďže som ležala chrbtom ku dverám. Cítila som, že posteľ sa pod váhou tela prehla trošku viac, než pod sedemročným dievčatkom. Zamrzla som. Luke. Nie, nechcem to počuť! Čo nevidí, že už som dosť zranená? V tichu som na svojom páse ucítila tie dobre známe ruky a telo mi zapulzovalo energiou. Pod jeho jediným dotykom sa pomaly uzatvárala priepasť v mojej hrudi.
„Baille,“ šepol mi do ucha a mnou prebehla triaška. Kúsky ako puzzle zapadávali a ja som sa sceľovala. A stačilo tak málo.
„Luke?“ prehovorila som rovnako ticho, ale chrapľavejším hlasom. Privinul si ma bližšie k sebe. Mne to ale nestačilo. Otočila som sa smerom k nemu, aby som mala dokonalý výhľad. Oči mu na mne ustarostene viseli, ale stále tam boli tie isté emócie, ktoré som videla za klavírom. Smútok a hnev. A tie ma desili.
„Prečo si ostal?“ opýtala som sa na rovinu. Čakala som, že už bude dávno preč, nie to, že ma bude ešte čičíkať. Smutne sa pousmial, mierne sa ku mne naklonil a vtisol mi bozk na čelo. Celá som sa chvela, jednoducho som chcela viac, i keď to bolo v tejto situácii nemožné.
„Baille, musel som ostať. Po tom, čo si mi zaspievala...“
„Som predpokladala, že ujdeš a už sa nevrátiš.“ Chladne som zaňho dopovedala. Luke iba pokrútil hlavou. „Bola si ku mne úprimná, ukázala si mi to, čo doposiaľ len Lexiandre. Otvorila si sa mi, a kvôli tomu by som mal odísť?“ takmer sa zasmial, považoval to za absurdnosť. Prekvapene som klipkala očami, zatiaľ čo ma tie jeho hypnotizovali.
„Takže ty... sa na mňa nehneváš? Ani nie si pobúrený...no, mnou?“ habkala som. Opäť len pokrútil hlavou. „Nie, skôr sa hnevám na seba. Hnevám sa, lebo som nevidel, aká v skutočnosti si. A je mi ľúto, že som na to neprišiel už skôr.“ Od prekvapenia som zabudla zavrieť ústa. Tak on sa nehnevá na mňa, ale na seba? On ostáva? Nesníva sa mi?
„A urobila si to, čo si musela k tomu, aby si zvládla svet dookola.“ Dohovoril Luke. Po líci mi spadla slza. „Ale urobiť som to nemusela. Ty predsa žiješ v rovnako odpornom svete a predsa si stále dobrý.“ Namietala som. S nežným úsmevom na perách ma pohladil po líci a tým zotrel trpkú neposednú slzu, ktorá sa tam ocitla.
„To je síce pravda, ale ty si v sebe to dobro udržala po celé roky. Aj keď ťa všetci nútili vzdať sa ho.“ Jeho slová mi hladili dušu, nútili ma žiariť ako prskavku. Teraz som sa už usmievala aj ja.
„Nie je to celkom pravda, to Lexi...“
„Lexi nebola silná za teba. Aj napriek pár prešľapom si to zvládla. Okrem iného viem, že za svoje môžu aj tvoji rodičia.“ Mal pravdu, ako obyčajne. Prikývla som.
„Bola som Lexi nielen sestrou, ale aj mamou. A zlyhala som v oboch prípadoch.“ Smrkla som a len s námahou som premáhala slzy.
„To si nevidela tie veselé iskričky v jej očiach, keď ste sa včera spolu smiali? Ľúbi ťa a ty ľúbiš ju. Pripravila si ju na svet, ktorému si ty čelila sama. Vďaka tebe to bude mať ľahšie, pretože si skvelá sestra.“ I keď som vedela, že sčasti iba hlúpo klamal, aj tak som mu bola za tie slová vďačná. Ale v niečom mal pravdu. S Lexi sa naozaj ľúbime a vďaka mojim chybám sa poučí a neurobí podobné hlúposti. Možno na nej mrcha Baille zanechala následky, ale dobrá Baille jej zanechala silu bojovať a lepší plán boja, než bol ten môj. Šťastne som sa usmievala a zľahka som priložila svoje pery na tie Lukove. Keď som sa odtiahla, v jeho očiach som nenašla už žiadne negatívne emócie. Znova sa na mňa díval tak, ako nikdy predtým, iba ak včera večer. Nebola som si istá, ale myslím, že sa na mňa pozeral tak, ako ja na neho.
Konečne sme prekročili tú pomyselnú milimetrovú hranicu vzduchu a naše pery splynuli v dokonalom súlade. Bozky boli raz nežné, jemné a hebké, neskôr vášnivé a dravé, akoby to bol kyslík na naše prežitie. Rukami mi putoval po bokoch, kde sa mi vyhrnulo tričko. Pocit jeho koži na tej mojej vo mne opäť vyvolal chvenie. Nechápem, ako to robí. Ako u mňa vyvoláva všetky tie pocity. Stačí len nepatrný dotyk a ja chcem viac.
Zacítila som, ako sa mi teplo rozlieva po chrbte, pretože mi rukou zašiel pod tričko. Bola som zvyknutá na bezohľadnosť a okamžité rozopnutie mojej podprsenky. Ale on ma len nežne hladil, čakal, čo mu dovolím. Mal ku mne úctu. Aj napriek faktu, že vo mne horel plameň, ktorý ma pohlcoval, som sa odtiahla. Spýtavo sa na mňa zahľadel.
„Keď ja o tebe skoro nič neviem!“ zaúpela som ako odpoveď. Luke sa rozosmial.
„Pravda, veď ani len nevieš moje prostredné meno.“ Chechtal sa. Dobre, tak toto je už riadny trapas! Neviem celé meno chalana, o ktorom tvrdím, že ho ľúbim a bozkávam sa s ním, akoby sa nechumelilo.
„A to meno znie?“ podvihla som obočie.
„Dávam ti možnosť zistiť to. Ak ťa samozrejme Lexi pustí na rande.“ Žmurkol na mňa a ja som mohla odprisahať, že mi práve teraz v žilách kolovalo tekuté šťastie.
Som zamilovaná. Vznášam sa na obláčiku, ktorý ma odnáša od reality, snívam aj počas dňa, motýliky v bruchu ma nedokážu opustiť. Mám pred sebou jeho tvár pri každom žmurknutí, nádychu, pri všetkom, čo robím. Už dávno som nebola takáto šťastná. Život je pre mňa gombička, pretože mám pocit, že s Lukom bude všetko ľahšie a len a len dobré.
15.12.2016
s láskou v srdci Baille Hart/Hemmings
Part by Majka888
Hope U like it. ♥-M
YOU ARE READING
Hidden behind the mask
Fanfiction"Okúsia jed ľudských slov, až sa im zaryje hlboko do žíl a už nebude cesty späť. Už nezmeníte to, čo ste povedali, to, čo vám karma vrátila. Život je rovnováha, čiže všetko, čo niekedy opustí vaše ústa, sa vám vráti. Na to tiež väčšina ľudí nemyslí...
