Chapter 15

951 128 21
                                    

Na rovinu - ja som asi šialená! Sprostejší plán mi už snáď v hlave ani skrsnúť nemohol. Na moje veľké nešťastie bol môj jediný. Nemala som veľmi na výber, aj keď to bola totálna hlúposť!

Okamžite, ako som uvidela Luka odchádzajúceho preč, sa mi v hlave objavil plán, pretože to neublížilo len mne, ale aj jemu. Rozchod s Joshom plánujem už dlhšie, len som sa k tomu nikdy neodhodlala. Aj tento plán mám istým spôsobom v hlave už dlhší čas. Len si nie som istá, či mi vyjde.

Stojím pred chlapčenskými šatňami, zatiaľ čo oni behajú za jednou loptičkou ako strelení. Prirodzene, hovorím o futbale. Ako ja ten šport neznášam. Asi za tú nechuť môže Josh, keďže je kapitánom tímu. Ešte raz som sa pre istotu poobzerala dookola a s povzdychom a žalúdkom na vode som otvorila dvere. Nikde ani živej duše. Výborne, plán mi aspoň z časti vychádza. Prešla som zrakom po rade skriniek, ktoré sa tam tiahli a za ktorými sa nachádzali sprchy. Fajn, teraz už len nájsť skrinku s číslom päťdesiatdva. Prešla som päť radov, než sa mi ukázali skrinky čísla päťdesiat. Skrinka číslo päťdesiatdva nevyzerala nijak inak, ako tie ostatné, no predsa niečím vytŕčala. Každý vedel, že táto skrinka patrí kapitánovi. A to aj ja. Pre istotu som párkrát pootáčala hlavou do strán, aby som si bola stopercentne istá, že ma nikto nevyruší.

Z vlasov som si vytiahla sponku a ňou som pomaly začala odomykať kladku skrinky. Toto som sa naučila už ako malá, ani neviem, pri akej príležitosti. Skrinka bola do pár minút otvorená a ja som sa samoľúbo uškrnula. Môj a Joshov rozchod bol na dosah ruky. Pohrabala som sa vo vrecku jeho tašky a našla som to, čo som hľadala. Joshov mobil. Displej sa rozsvietil a žiadal odo mňa heslo. Tak fajn, a teraz sa modliť, že si ho za tú dobu nezmenil. S mierne roztrasenými rukami som vyťukala svoje meno a čakala, čo sa bude diať. Bingo! Jeho mobil sa odblokoval a ja som mala prístup ku jeho súkromiu, ktoré si tak strážil. Otvorila som správy. Niektoré boli odo mňa, iné od chalanov z tímu, ale tie, ktoré som potrebovala ja, boli od Sarah, Jessicy a Laury - našich roztlieskavačiek. Za ten necelý rok, čo s Joshom chodím, boli toto dievčatá, s ktorými ma podviedol a o ktorých viem. Všetky správy typu: Včerajšia noc bola úžasná; Milujem ťa atď. som screenla a pekne som si ich poposielala. Okrem iného som našla ešte jedno dievča, ktoré s ním spalo za mojím chrbtom. Niežeby ma mrzelo, že ma ten idiot podvádzal, to nie, ale toto meno mi jednoducho vyrazilo dych. Spal aj s Camillou. Takže tá štetka s ním spala za mojím chrbtom a pritom sa mi usmievala do očí? No počkaj, poletíš dole spolu s ním! Teraz sa vo mne prebrala ozajstná mrcha Baille. Prvotný plán bol len urobiť veľkolepú scénu a tým sa rozísť s Joshom, lenže bez dôkazov by som to neurobila. Mám ale v rukách dôkaz, ktorý pošle dole vodou nielen jeho, ale aj tú trápnu mrchu Camillu. Zvrhnem hierarchiu, ak sa mi to podarí. Princ Josh bude pykať za neveru, Camilla takisto. Ja sa vzdám svojho miesta princeznej a všetko sa to skončí. Teda, ak sa mi to podarí.

Všetko som mala vo svojom mobile. Zamkla som Joshovu skrinku a so znechutením som sa chcela pobrať preč, lenže som začula hlasy. Ajaj! Bola som tu dlhšie, než som čakala, chalani dohrali a idú do spŕch. Sakra! Rýchlo som sa poobzerala dookola a hľadala skrýšu, pretože ku dverám by som nestihla pribehnúť. Pokazené sprchy! Perfektné, tam predsa nik nechodí. Vyzula som si klopkajúce ihličky a rýchlo prebehla ku rohu, kde boli nefunkčné sprchové kúty. Schovala som sa za stenu a dúfala, že tu nik nepríde. Kolená som si rukami pritiahla bližšie k telu a hrudník sa mi pomaly dvíhal. Triasla som sa ako osika. Chalani s buchotom a smiechom vbehli do šatní a zaplnili ticho hlasnou vravou. Ja som čakala, kedy dostanem príležitosť vybehnúť dvermi, ktoré sa teraz nachádzali na opačnej strane šatní. V svetle, ktoré prichádzalo zo šatne, som zahliadla tieň približujúci sa mojím smerom. V hlave sa mi rodila nejaká hlúpa výhovorka, akože som si splietla šatňu alebo tak. Pri inteligenčnom kvociente, ktorý hrám na tejto škole, by mi to možno aj uverili. Osoba už bola nebezpečne blízko. Ešte meter a uvidí ma. Som nahraná.

„Hej, Ash, tie sprchy nefungujú!" zvolal ktosi a tieň sa vzdialil. Vydýchla som si. To by bol riadny problém, keby ma tu práve ten našiel. Potom by to totiž okamžite vedeli všetci, počínajúc Joshom. Celé telo mi zalieval adrenalín a horúčava, a to aj napriek tomu, že som sedela na studených kachličkách.

Keď už som dúfala, že by som mohla byť v pohode, začula som cinknutie o dlážku. Malý prívesok podivného kostrbatého tvaru asi niekomu spadol z retiazky a dokotúľal sa až ku mne. Primrazilo ma. To nie, to nie, to nie! Len si poň nechoď, nech si ktokoľvek! Žobrala som v duchu. Jasné, že sa mi to nesplnilo. Zbadala som ďalší tieň približujúci sa ku môjmu úkrytu, aby si vzal prívesok, ktorý mi bol istým spôsobom povedomý, len neviem, skadiaľ. S tlčúcim srdcom som čakala, kto vojde. Neisto som zdvihla hlavu a bola pripravená vytlačiť zo seba nejakú triviálnu výhovorku. Postava, ktorá sa tam zjavila, mi však vzala všetky slová.

Jeho dokonalosť ma zastihla nepripravenú. Adrenalín zo strachu vystriedal adrenalín zo vzrušenia. Predo mnou stál môj poloboh odhalený od pol pása hore. Na bedrách mu sedel biely uterák a ja som premáhala pokušenie sa naňho vrhnúť. S pootvorenými ústami som odtrhla zrak od jeho tela, ktoré bolo trocha vypracovanejšie, než som si myslela a presunula pohľad na jeho tvár. On ma sledoval s rovnakým šokom a to som ani nemusela byť napoly nahá ako on. Vytriešťal na mňa svoje modré okále a nevedel, čo povedať. V zmätku som mu podala prívesok, ktorý mu tu zaletel. Teraz už chápem, prečo mi bol povedomý. Lebo bol jeho. S trhavými pohybmi si vzal prívesok. Prstom na perách som mu naznačila, aby o tom mlčal. Luke prikývol, i keď nechápal, o čo mi ide. Ústami som naznačila slová hudobná miestnosť, ale nebola som si istá, či nežiadam priveľa. Neisto si povzdychol, ale napokon kladne kývol hlavou. V jeho očiach som však videla hnev a smútok a tentoraz som si bola istá, že ani jedno z nich nepatrí jemu samému.

Akonáhle sa šatňa vyprázdnila, vytrielila som z nej bleskovou rýchlosťou a ponáhľala som sa do hudobnej miestnosti. Teraz len dúfať, že pri tom behu zo šatní ma nik nevidel.


Part by Majka888

Hidden behind the maskWhere stories live. Discover now