Čarodejnica (dokončené)

2.

Múú.. múú.. múú zvonil mi môj kravobudík. Zobudila som sa celá natešená a rozbehla som sa do kuchyne. Dala som si svoje obľúbené cereálie Quik a zapla som si telku, samozrejme som pozerala Kakadabra. Keď som dojedla išla som sa obliecť. Dala som si bodkované podkolienky, baleríny, ružové kraťase a zelené tričko s nápisom ňešuš (prečitajte od zadu). Vlasy son si dala do drdolu, umyla som si zuby a hurá do školy. Prišiel pre mňa lietajúci školský autobus. Rozlúčila som sa s mamou a nastúpila som. Sadla som si vedľa čarodejnice menom Medúza. "Medúza..?" Náhodou zomňa vyletelo. "Máš nejaký problém?!" Vykríkla namňa "Nie.. nie prepáč. Ja len že.. že.." Rýchlo som sa snažila zachrániť situáciu ale nič ma nenapadlo. "Už som si zvykla. Ale nemusela si sa hneď chovať ako grumpská skákalka." "Prepáč" Povedala som. Zrazu vytiahla zo svojej tašky čokoládu Cilku. "Mňam, že mi dáš kúsok." Nahodila som svoj psí pohľad. "Nie" Pousmiala sa. "Ale no ták.." "Povedala som že nie! " Zvážnela a otočila sa ku mne chrbtom. Pozerala som po ostatných študentoch. Boli tam vlkolaci, upíri, strašiaky, zombíci , bábiky a ďalej som nedovidela. Autobus bol strašne dlhý. Keď sme konečne došli na to najviac úžasné a očarujúce miesto, od šťastia mi bolo do plaču. Bolo tam plno automatov čokolády Cilky. Prišla k nám jedna teta a hovorila mená žiakov ktoré budú v jej triede. Vymenovala mená všetkých čarodejníkov, čiže aj moje. Mali sme ju následovať. Ukázala nám naše izby. Bola som na izbe dokonca aj s Medúzou, čarodejnicou z autobusu. "Tak vaša izba je izba číslo 315. Okamžite sa vybalte a o 6:00 dole v jedálni." Zabuchla dvere.