Čarodejnica (dokončené)

8.

Sadla som si na pohovku a obdivovala stan, úplne som zabudla na to že som hladná. Zrazu nám niekto začal hádzať na stan vajíčka. Nina sa tak naštvala že jej tvár bola červená ako paradajka. "Kto sa opovažuje..." Hodili jej do tváre vajíčko. Nina kričala tak silno že pani učiteľke Viframovej praskli sklíčka od okuliarov. "Nina Williamová ! Okamžite do riaditeľne.. teda do riaditeľského stanu ! Celá nazúrená kričala na Ninu, ktorá len stála ako keby ju zamrazila čarovná víla menom Hafrakafra Bu, ktorá zamrazuje čarodejníkov v hororoch. Voľakedy som mávala nočné mory z Hafrakafra Bu. Teraz sa bojím Klobáskomana. Nina išla poslušne za pani učiteľkou Viframovou a videla som jej na tváry strach. V kríkoch som uvidela chichúňajúce tváre nejakých chlapcov. Myslím že to boli spolužiaci. Boli to oni s tými vajíčkami ? Pravdepodobne. V hlave som ich podozierala a hľadeľa som na nich s výrazom policajta. Šla som za nimi s tým, že im pôjdem vynadať ale zastavila ma Ling. "Nechaj to tak, len to zhoršíš." S dupotom som odišla do stanu.  "Sprostý chalani! Nabudúce im to neprejde." Sťažovala som sa a vykrikovala som.  Nina prišla s plačom. "Baby, budú písať mojim rodičom a moji rodičia keď sa naštvú..  nechcite vedieť!"  "Neboj sa, mi to tým hlupákom natreme!"  Hrdinsky sa ozvala Medúza. "Ako natreme im chleba?"  Maja sa opýtala.  "Nie ty grumpská skákalka!" Pozreli sme začudovane na Maju.  "Urobme si plán.."  Navrhla som a tvárila som sa ako ten ryšavý ujo z krimimálky  Minerálka Las Vegas.

Ling vytiahla z truhlice veľku tabuľu na fixky.  Nie je to totiž obyčajná truhlica, je to čarovná truhlica (nečakane). Začala na tabuľu písať také veci ako v kriminálkach. "Takže baby.. boj sa začína. Nejaký návrh na pomstu ?" Opýtala sa Ling. Medúza navrhla aby sme aby sme im nafarbili oblečenie na rúžovú. "Skvelý nápad Medúza !" Pochválila som ju. "Kto súhlasí ?" Všetky sme boli za.

Bola polnoc a my sme už mali na sebe navlieknuté masky. Boli sme celé v čiernom, pretože je to tak viac akčné a nenápadné. Už bolo dávno po večierke a dokonca už aj naša učiteľka spala. Spala celá škola okrem strážnikov a nás. Pomaly sme vyšli na špičkách a obzerali sme sa. Keby nás niekto uvidel, tak dopadneme veľmi zle. Hľadali sme stan s "obvinenými " no ale bolo to tahšie než sa zdá, pretože sme si zabudli zistiť ich mená. "Aha baby myslím že sú to oni." Ling ukázala na nejakých spiacich chlapcov. Zo zúfalstva sme už len dúfaly že to budú oni a ani sme si ich dobre nepozreli. Brali sme všetko oblečenie čo nám prišlo pod ruku a to sme napchali do vreca. Zrazu jeden z nich začal hučať. "Na níííích !!!!" Obklúčili nás a zviazali k tyči ktorá drží stan. "Takže vy takto ?!" Správali sa ako zloduchovia z rôznych filmov. "Kvôli vám Nina bola u riaditeľa !" Medúza kričala. "Presne tak !" Ozvala sme sa. Chalani hovorili samé bláboli ktoré bývajú vo filmoch. Skoro sme tam od nudy zaspali ale v tom prišiel celý zbor učiteľov do ich stanu. "Ako mi vysvetlíte toto ?! Začala jedna učiteľka hulákať. "Bolo vás počuť aspoň 500km ďaľeko !" Ozvali sa aj iný. "My..my pre vás vymýšľame prekvapenie... pre .. celý zbor učiteľov." Jeden z chalanov sa snažil zachrániť situáciu. "Prekvapenie ?! Ó vy malí štuplíkovia. Strašne ste zlatučký ale už by ste mali ísť spinkať. Kedy to prekvapenie vlastne bude hotové ?" Tváre učiteľov sa zmenili z naštvaných býkov na veselé tancujúce mušky na lúke. "Asi.. asi za dva mesiace." Vyletelo zomňa. "Dobre moji maličký ale spinkať." Povedali a odviedli nás do nášho stanu.