Vykúpenie

Kapitola 2: Pán Q

Elliot sa pokúsil vstať z postele. Nezvládol to. Bol ešte veľmi slabý. Navyše, zdalo sa mu, že okrem nedostatku energie bol taktiež pod vplyvom nejakej drogy.

"Museli ma uspať a tak previesť." Prebleslo mu hlavou.

Bolo by to jednoduché, nasypať mu do vody nejaký prášok na uspanie. Čokoľvek mu v pivnici dali, či už jedlo alebo pitie, Elliot to okamžite všetko hodil do seba.

Nezostávalo mu nič, len ležať v posteli a čakať. Pri jeho vychudnutom tele vyzerala posteľ až takmer komicky veľká. Elliot nebol malý nízky. Mal stoosemdesiat centimetrov, no po niekoľkých mesiacoch v pivnici by na ňom človek márne hľadal akýkoľvek náznak tuku či svalu. Keď sa Elliot pozeral na svoje obviazané telo, cnel za tým ako vyzeral predtým. Rovnako aj za jeho nevinnosťou, o ktorú ho úplne pripravili.

Až pri ďalšom skúmaní svojho tela si uvedomil, že ten, kto ho tu previezol, ho musel aj ostrihať. V pivnici mu jeho čierne vlasy narástli až takmer po plecia, no teraz ich mal opäť v takej dĺžke, na akú bol zvyknutý. Bolo až takmer neuveriteľné ako veľmi dokázal potešiť Elliota fakt, že mal obyčajný chlapčenský účes. Rovnaký účes mala aj väčšina jeho kamarátov, rovnako aj rovesníkov. Prehrabujúc si krátke vlasy, Elliot sa na moment cítil normálne. Tak ako predtým. Na chvíľu takmer zabudol na uplynulé mesiace a na to, že už nikdy nebude takým človekom, ako bol predtým, keď zvykol nosievať tento účes.

Z jeho myšlienok ho vytrhol hluk, vychádzajúci od dverí. Elliot počul štrnganie kľúčov. Po odomknutí sa dvere pomaly začali otvárať. Elliotovi sa okamžite zvýšil tep, srdce cítil až vo svojom krku. Rozhodol sa zatvoriť oči a tváriť sa, že spí.

Blížila sa k nemu postava, ktorá kráčala ráznym krokom. Elliot nechcel riskovať tým, že by sa na ňu pozrel. Chcel zistiť, čo sa deje.

Keď postava pristúpila k posteli, Elliot cítil dotyk dlane na jeho čele. Podľa veľkosti usúdil, že ruka bude mužská. Spolu s ráznym krokom si bol takmer istý, že neznáma postava, ktorá sa teraz nad nim týčila bol muž. Potvrdenie tejto domnienky na seba nedalo dlho čakať.

"Dúfam, že keď sa prebudíš, bude ti lepšie. Stále máš vysokú teplotu. Čo to s tebou urobili." Hlboký mužský hlas sa prihováral k bezvládnemu telu, ktoré pred ním ležalo na posteli.

"Neboj sa Elliot, tu si už v bezpečí. Spi ďalej, chlapče, tu si v bezpečí." Mužova dlaň ho zľahka pohladila po líci.

Muž sa následne otočil a začal kráčať naspäť smerom k dverám. Elliot nabral odvahu a na sekundu otvoril oči. Videl chrbát vysokého muža s krátkymi blond vlasmi. Mal na sebe krátke biele tričko. Elliot videl, že mužove ramená neboli široké, no nedalo sa povedať, že by jeho postava vyzerala neudržiavaná. To, že sa o seba muž staral Elliotovi napovedal aj fakt, že pri pohladení cítil hebkosť mužovej dlane. Takúto hebkosť mali dlane, na ktoré bol často nanášaný krém a ktoré nepracovali manuálnou prácou. Elliot si bol taktiež takmer istý, že na tohto muža v pivnici nenatrafil. Musel to byť teda niekto nový.

Muž za sebou zavrel a zamkol dvere. Elliotovi toto stretnutie s novou osobou dodalo kúsok nádeje, že to najhoršie je už za ním. Bolo priam až obdivuhodné, že Elliot v sebe dokázal stále živiť nádej. Obyčajného človeka by to, čo zažil zlomilo na celý život. No Elliot v sebe stále udržiaval maličký kúsok nádeje. Vždy, keď v pivnici zaspával v bolestiach, zničený a unavený na smrť, premýšľal, aké by to bolo zobudiť sa naspäť v jeho detskej izbe, a uvedomiť si, že to všetko bol iba zlý sen, nočná mora.

Bohužiaľ pre Elliota, udalosti v pivnici sa stali a spomienky na všetko, čo zažil, ho budú sprevádzať po zvyšok jeho života. No ten kúsok nádeje v Elliotovi o niečo narástol. Príjemná mäkkosť postele a omámenie z drog, ktoré pomaly vyprchávali z jeho krvného obehu Elliota znova uspali.

Elliot nespal dlho. Nevedel koľko času prešlo, no prebudil ho hluk od dverí. Tentokrát sa rozhodol čeliť mužovi, o ktorom nevedel takmer nič.

Keď sa dvere otvorili, Elliot po prvý krát videl mužovi do tváre. Prvé, čo Elliota zaujalo boli mužove výrazné modré oči. Pod nimi sa nachádzal ostrý nos, ktorý sa Elliotovi z nejakého dôvodu veľmi páčil. Strnisko pokrývalo spodnú časť mužovej tváre. Jeho pery vyzerali prekvapujúco mäkko. Elliot by odhadol, že muž mohol mať okolo tridsať. Vyzeral stále mlado, no na jeho tvári už bolo vidieť náznaky vrások.

"Elliot, už si hore." Muža prekvapil Elliotov pohľad.

Ihneď ako vstúpil do miestnosti, cítil na sebe Elliotove upreté zelené oči. Elliot mal toľko otázok, na ktoré sa chcel opýtať. Kde je, čo sa s ním stalo, kto je muž, ktorý pred ním stál. No Elliot nevedel kde začať. Bol zmätený, bál sa, a hoci v sebe cítil maličkú nádej, strach v ňom prevládol. Prvá pomalá slza stiekla po jeho líci. Nasledovali ju ďalšie. Elliot sa rozplakal, z neistoty, zo strachu, zo spomienok.

Muž sa nesnažil nič hovoriť. Prisadol si k Elliotovi na posteľ a začal Elliotovi hladiť vlasy. Počkal, kým Elliot doplače.

"Neboj sa, už si v bezpečí." V mužovom hlase bolo niečo tak upokojujúce.

Elliot tomu chcel veriť, veľmi tomu chcel veriť. No ostražitosť ho neopúšťala.

"Viem, že máš asi kopu otázok, ktoré sa chceš opýtať. Neboj sa, k všetkému sa dostaneme. Chvíľu potrvá, kým sa zotavíš zo svojich rán, a tak to tu budeš musieť strpieť. Viem, že to nie je najkrajšia izba, no nevedel som, ako by si si ju predstavoval." Muž začal pomaly hovoriť.

"Volaj ma pán Q. Nie je to moje pravé meno, ako ti asi došlo. Zatiaľ ti to musí stačiť. Viem asi, čo ťa najviac zaujíma. Nie, už nebudeš nikde väznený. Už s tebou nikto nebude robiť tie zverstvá, ktoré s tebou robili. Netuším, čo všetko sa s tebou dialo. Asi si prestal baviť, tých mužov, ktorí ťa držali a týrali. Rozhodli sa ťa predať, a náhodou sa táto informácia dostala ku mne. Okamžite som ťa kúpil. Predali mi ťa nahého, pokrytého v modrinách, jazvách, s mnohými ranami. Snažil som sa ťa ošetriť, obviazal som ti najväčšie rany, umyl ťa a ostrihal. Momentálne sa nachádzaš v mojom dome. Túto izbu som nikdy nepoužíval a tak som len narýchlo dokúpil základný nábytok. O chvíľu ti donesiem jedlo, aby si sa poriadne najedol. Potom ti ukážem, kde je kúpeľňa s toaletou, a zvyšok domu. Dúfam, že sa tu budeš cítiť pohodlne. Keď sa budeš cítiť lepšie, môžeš samozrejme odísť. No taktiež tu môžeš ostať akokoľvek dlho budeš chcieť. Pokiaľ mám správne informácie, voláš sa Elliot, je to tak?" Muž ukončil svoj dlhý monológ.

"A-áno." Elliot zo seba potichu dostal.

"V poriadku Elliot. Nikam nechoď, o chvíľu som späť aj s jedlom. A neboj sa, tu si v bezpečí." Muž vstal a opustil izbu.

Tentokrát za sebou iba zatvoril dvere, nezamkol ich.

"Mám šancu utiecť." Napadlo Elliotovi.

No rozhodol sa zostať. Nemal energiu na útek, a taktiež nepoznal dom, v ktorom sa nachádzal. Nebol si vôbec istý pánom Q, mal kopu otázok. Prečo mu nepovedal jeho pravé meno? Ako sa dozvedel o tom, že niekto Elliota predáva. Aké s ním má úmysly? Elliot sa rozhodol odísť z domu pri prvej príležitosti, ktorá sa mu naskytne. No dovtedy musel zistiť čo najviac o dome, v ktorom sa nachádzal a o pánovi Q, záhadnej postave o ktorej Elliot stále netušil takmer nič.