Vykúpenie

Kapitola 10: Hudba

Elliot sa rozhodol využiť fakt, že ostal sám. Hneď ako vyšiel z izby, zamieril do Q pracovne. Neúspešne. Dvere boli zamknuté. Rovnaký scenár sa odohral aj pri Q spálni.

"Čo tam skrýva?" Elliot nevedel, čo si o tom má myslieť.

Q mu čím ďalej tým viac prirastal k srdcu. Elliot cítil, ako v ňom rástla náklonnosť voči Q. Elliot ešte nikdy necítil nič podobné k inému človeku. Jasné, už sa mu stalo, že sa mu páčila nejaká spolužiačka, ako asi každému tínedžerovi. No nikdy necítil nič takéto. Túžbu byť s niekým stále, pocit bezpečia v niekoho blízkosti. Elliota prekvapilo, že to cítil k niekomu, koho poznal tak krátko. K niekomu, o kom toho vedel len tak málo, kto mal pred ním stále veľa tajomstiev, zahalených za hmlistými vysvetleniami. Elliot bol prekvapený, že niečo také cítil voči mužovi. No nevedel si pomôcť. Priťahovalo ho niečo, čo nevedel ovplyvniť, nevedel to ani racionalizovať. Pobláznené hormóny v jeho tele boli silnejšie, ako Elliotov zdravý úsudok.

Elliot sa nikdy nezamýšľal nad tým, či sa mu vlastne páčia dievčatá, chlapci, alebo aká je vlastne jeho orientácia. Svojím okolím, partiou, bol tak nejak prirodzene tlačený do toho, že by sa mu mali páčiť dievčatá, že by si nejaké mal nájsť, ideálne čím skôr tým lepšie. To, že by si našiel chlapca bolo takmer nepredstaviteľné. Pravdepodobne by ho čakal výsmech či šikana. Hoci žil v 21. storočí, Elliotove okolie bolo stále prešpikované predsudkami o niečom, čo sa absolútne netýkalo iných ľudí, iba Elliota samého. Možno to, že bol Elliot mimo spoločnosti, mimo okruh ľudí, ktorí ho poznali, mu dodalo slobodu, možnosť sa zamyslieť nad tým, čo vlastne chce. Bol to iba on a Q a vedel, že pred ním nemusí nič skrývať. Ani nechcel. Jediné, čo Elliot chcel bol Q. Úprimný Q, ktorý by pred ním nič neskrýval. Elliot dúfal, že sa takého Q jedného dňa dočká.

Aby toho nebolo málo, Q nielenže zamkol dvere od svojich izieb, zamknuté ostali aj vchodové dvere, rovnako ako dvere od balkóna. Šťastie sa však na Elliota usmialo pri hosťovskej izbe na prízemí. Jej dvere ostali otvorené. Elliot tak mal, v prípade, že by chcel, aspoň jeden spôsob ako sa dostať z domu. Cez okno hosťovskej izby. No Elliot netušil, či by bol vôbec schopný preliezť vysoké múry, ktoré chránili dom a jeho záhradu pred zvedavými očami susedov a iných zvedavých okoloidúcich. Elliot bol tak uväznený na Q pozemku. Elliot sa ani nepokúšal vyliezť cez okno von. Ostal v dome, a čakal na Q návrat.

Elliota zaujala jedna vec. Celý dom, teda aspoň tie časti, do ktorých mal Elliot prístup, mu pripadal strašne sterilný. Nikde žiadne fotky či obrazy, len pramálo výzdoby. Jedine v obývačke bolo niekoľko políc zaplnených knihami, inak nič. Elliotovi to pripadalo, ako keby Q svoj dom upravil tak, aby bol čo najmenej rozpoznateľný. Dom na neho pôsobil anonymne a neosobne. Tak trošku ako Q samotný.

Q prišiel až poobede. Elliot dovtedy sledoval telku, netrpezlivo čakajúc na Q. Vedel, že sa s ním potrebuje porozprávať. Keď Q vošiel do domu, v rukách niesol niekoľko krabíc. Ďalšie čakali v aute. Keď ich mal všetky nanosené do domu, Q vošiel do obývačky, kde našiel Elliota ktorý tam sledoval televíziu.

"Ahoj, už som späť." Q sa mu pozdravil.

"Ahoj, ako to išlo?" Elliot nevedel, na čo sa má opýtať Q. Netušil, čo a kam išiel robiť.

"Fajn, vybavil som všetko, čo som chcel. A niečo som ti priniesol." Q povedal.

"Niečo si mi priniesol?" Elliot sa opýtal, zmätene.

"Jasné, pomôž mi vyniesť tieto krabice hore k tebe do izby." Q ukázal na krabice, ktoré pred chvíľou priniesol do domu.

Elliot a Q spolu vyniesli krabice s logom známeho obchodu s elektronikou. Elliot celý čas premýšľal, čo v nich je.