Vykúpenie

Kapitola 5: Navykanie si

Po dlhom a silnom objatí sa medzi Elliotom a pánom Q pomaly začal budovať priateľský vzťah. Mali medzi sebou ešte dlhú konverzáciu, v ktorej Elliot hovoril o svojej mladosti, o svojich kamarátoch či rodine. Obaja sa rozhodli, že o detailoch svojich tráum nazatiaľ pomlčia. Poznali sa ešte strašne krátko, a hoci ich spájala podobná jazva na duši, špeciálne pre Elliota to bolo až príliš čerstvé. Najprv si to musel všetko spracovať on sám. Pán Q o tom veľmi dobre vedel a rozhodol sa dať Elliotovi maximálny priestor a čas.

V ich prvý spoločný večer im pán Q navaril. Večerali spolu v kuchyni. Pre Elliota to bolo celé zvláštne, jesť za stolom, z taniera, príborom, s iným človekom oproti nemu. Niečo také mu kedysi prišlo ako samozrejmosť, no Elliot vedel, že si na mnoho vecí bude musieť znova navyknúť. No bolo to veľmi príjemné navykanie. Na to byť opäť aspoň trošku normálny, na pána Q oproti nemu. Pán Q pustil do pozadia veľmi tichú hudbu, ktorá dotvárala príjemnú atmosféru.

"Varíte naozaj výborne." Elliot musel pána Q pochváliť.

"Ďakujem. Tým, že žijem od osemnástich sám som bol nútený sa to naučiť. Navyše ma to aj celkom baví." Pán Q odpovedal.

"Elliot, nemusíš mi vykať. Pokojne mi tykaj, hovor mi len Q." Pán Q navrhol.

"Dobre Q. A dozviem sa niekedy aj tvoje pravé meno?" Elliot sa zvedavo opýtal.

"Niekedy určite. No zatiaľ ostaňme pri Q. Je to moja prezývka pod ktoru ma pozná mnoho ľudí. Po tom, čo som si prežil sa mi odcudzilo moje vlastné meno. Vždy som mal pocit, že ma spája s mojim rodičmi, ktorí dopustili to, čo sa mi stalo. Preto sa ho snažím používať čo najmenej." Q vysvetlil.

"Jasne, rozumiem." Elliot vedel presne, čo Q myslí.

Elliot taktiež čelil mnohým problémom a otázkam, ktoré za sebou za nechala jeho trauma. Už v pivnici nastali chvíle, kedy sa Elliotovi úplne odcudzilo jeho vlastné telo. Cítil sa, ako keby mu nepatrilo, ako keby bol uväznený v schránke, ktorú používali iní ľudia podľa toho, ako sa im zachcelo. Nemal nad svojím telom žiadnu moc. Nedokázal cítiť potešenie, cudzí dotyk sa mu hnusil. O to viac ho prekvapilo, ako príjemné bolo objatie od Q.

Keď dojedli, Elliot pomohol s umývaním riadu. Q videl, že Elliot sa ostýchal, no niečo ho trápilo. Q sa rozhodol mu podať pomocnú ruku.

"Elliot, ak by si sa chcel na čokoľvek opýtať, s čímkoľvek pomôcť, som tu pre teba." Q mu povedal, dúfajúc, že tým osmelí Elliota.

"Ja, uhm, chcel by som sa tiež naučiť variť. Vždy mi varievali rodičia a nikdy som sa to poriadne nenaučil. No neviem, či sa ešte niekedy domov vrátim." Elliot sa priznal k svojim myšlienkam.

"Ale samozrejme, to nie je vôbec problém. Zajtra ráno keď vstaneš tak príď dole do kuchyne a navaríme si spolu raňajky." Q mu s úsmevom na tvári povedal.

"Dobre." Elliotovi odľahlo. Bol rád za to, aký milý k nemu Q bol.

Po tom, čo sa rozlúčili a popriali si dobrú noc, Q šiel k sebe do spálne, zatiaľ čo Elliot zamieril do svojej novej izby. Dvere za ním ostali odomknuté. Q nemal dôvod ich zamykať. Vedel, že Elliot nebude chcieť ujsť. A aj keby chcel, má na to plné právo. Elliot už o úteku ale nerozmýšľal. Naopak. Po prvý raz za veľmi dlhú dobu zaspával s pocitom, že sa tešil na to, čo prinesie ďalší deň.

Hneď po zobudení Elliotove kroky smerovali do kuchyne. Q ho tam už čakal.

"Začneme s niečím jednoduchým. Praženica." Q ukázal na pripravené vajíčka. Vedľa nich bola položená kocka masla, huby a soľnička.

"Najprv si pripravíme huby. Kým ich krájaš, môžeš dať na panvicu roztopiť maslo." Q pomaly hovoril Elliotovi, čo má robiť. Nechal Elliota nech robí všetko sám, Q bol iba jeho dozor.

Kým Elliot pomaly krájal huby, Q ho so záujmom pozoroval. Elliotovi sa už vrátila aspoň časť energie. Už po jednom dni plnohodnotného jedenia a spánku vyzeral lepšie. Elliot vyzeral výborne. To bol jeden z dôvodov prečo za neho Q neváhal zaplatiť vysokú cenu. V moment, keď Elliota uvidel, vedel, že ho musí mať. Pre seba.

Po tom, čo sa na masle robili huby, Q ukázal Elliotovi ako najlepšie rozbiť vajce. Nechal Elliota nech rozbije zvyšné vajcia a vymieša ich. Takto spolu urobili celú praženicu, ktorá bola čoskoro na ich tanieroch.

"Je výborná." Q pochválil Elliota.

"Ďakujem." Elliot sa po prvýkrát odkedy bol u Q usmial. Na sekundu zabudol, v akej situácii sa nachádza. Cítil iba radosť z toho, že sa mu niečo podarilo.

Keď dojedli, Q sa ponúkol, že umyje riady.

"Prosím, nechaj mňa. Ty sa o mňa staráš, dal si mi izbu, oblečenie, jedlo. To je to najmenej, čo pre teba môžem urobiť." Elliot povedal.

Q nechcel ustúpiť. Začali sa hravo naťahovať. Elliot sa snažil Q zobrať tanier z jeho rúk. Q sa však nedal, pevne držal svoj tanier s jasným úmyslom ho umyť. Ako sa tak naťahovali, Elliot potiahol celou silou. Q prekvapila sila, ktorú v sebe Elliot mal. Tanier sa vyšmykol z jeho rúk. Elliota to prekvapilo a tanier pustil. Tanier hlasno spadol na zem. Ostal rozbitý na mnoho kúskov.

"Prepáč, upracem to." Elliot sa zohol a začal zbierať črepiny.

Q na chvíľu odišiel. Vrátil sa s metlou, ktorou začal črepiny zametať. Keď boli nakope, zohol sa k Elliotovi aby ich zdvihol a vyhodil. Obaja kľačali nad kôpkou črepín, snažiac sa ich nabrať do rúk. Elliot sa pozrel na Q, ktorého tvár bola iba pár centimetrov od tej jeho. Q zdvihol pohľad od črepín smerom k Elliotovi. Čas ako keby na moment zastal. Pozerali sa navzájom tomu druhému do očí. Q sa pozeral na Elliotovu tvár, ktorá sa stále len liečila. Aj cez všetky modriny a zlomený nos bol Elliot krásny.

Niečo na Q priťahovalo Elliota. Chcel sa dotknúť jeho tváre, jeho tela, chcel zistiť, či aj zvyšok jeho kože je tak hebký ako jeho ruky.

Ich tváre sa začali približovať. Elliot privrel oči v očakávaní bozku. Q to na sekundu zvážil. Tak veľmi to chcel.

"Ešte nie. Ešte je príliš skoro." Na poslednú chvíľu si to Q rozmyslel.

Svojou pravou rukou pohladil Elliotove líce.

"To je v poriadku, ja to upracem." Povedal mu.

Elliot otvoril oči. Sklamane vstal.

"Idem do sprchy." Povedal a začal kráčať hore po schodoch.

Elliot sa cítil hrozne. Mal pocit, že sa strápnil. Hneval sa na seba.

"Prečo by ma chcel pobozkať." Hovoril si v mysli.

Nahnevane za sebou zabuchol dvere do kúpeľne. Vyzliekol sa a nechal prúd horúcej vody nech z neho odplaví všetok hnev. Mal pocit, že to pokazil. V ten moment sa chcel prepadnúť pod zem. Nechcel vidieť Q, bál sa. Vodu na seba nechal tiecť asi pol hodinu. Pomohlo mu to vyčistiť si hlavu. Obalený len v uteráku prešiel do svojej izby, v ktorej si ľahol na posteľ. Čakal, či Q príde a bude mu chcieť vymeniť obväzy. Dúfal, že všetko bude v poriadku. Elliot mal pocit, že Q bol jeho jediná šanca na to, aby sa mu ako tak podarilo byť opäť taký, ako predtým. Keď bol pri Q, dokázal zabudnúť na všetko, čím si prešiel. Kým rozmýšľal nad tým, ako sa ospravedlní, na chodbe začul kroky.