Vykúpenie

Kapitola 8: Zlý sen

"Najedz sa." Q podal Elliotovi obed po tom, čo ho zaplatil.

"Nie. Najprv mi odpovedz." Elliot rázne odvetil.

Elliot nechcel dať Q čas na to, aby si vymyslel nejaké sofistikované klamstvo. Už žiadne klamstvá.

"Prečo si v kontakte s niekým takým? Prečo podporuješ človeka, ktorý robí deťom to, čo sa stalo tebe?" Elliot zopakoval otázku.

"Elliot, ach." Q si povzdychol. Nevedel, čo povedať.

Elliot sedel na gauči. S prekríženými rukami pozorne sledoval Q tvár. Snažil sa podľa jeho výrazu tváre odhadnúť, či klame, alebo mu konečne hovorí pravdu.

"Na každého z nás pôsobí jeho trauma rozlične. Neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Žiaľ, mňa tá moja takmer celkom znecitlivela. Málokedy cítim čokoľvek voči ostatným ľuďom. Hlavne mi chýba empatia. Nedokážem sa vcítiť do iných ľudí. Nedokážem byť za nich smutný ani šťastný. Možno to bude znieť hnusne, no je mi jedno, či trpia. Keď som bol v tej tmavej izbe, nahý, priviazaný o posteľ, kto sa vcítil do mojej kože? Kto mi kedy pomohol? Nikto. Bol som ponechaný napospas osudu. V tej miestnosti som pochopil, akí sú ľudia. Bezcitní. Nestarajú sa o nikoho iného, ako o seba. Ani jednému z tých ľudí, ktorí si so mnou prišli užiť nenapadlo mi pomôcť. Ani jeden sa ma neopýtal, ako sa mám. Keď ležíš pred človekom nahý a spútaný, bez možnosti sa brániť, zistíš, aký je ten človek v skutočnosti. Keď ma nad tebou absolútnu moc. A každý jeden človek, a že ich bolo požehnane, bol sviňa. Vtedy som pochopil, aká je pravá nátura človeka. A sám som sa stal takým človekom. Bezcitnou sviňou." Q sa priznal Elliotovi.

"No chcem, aby si niečo vedel Elliot. Si tu preto, lebo existuje kúsok vo mne, ktorý taký nie je. Niekde tam hlboko, pochovaný pod kopou traumy, sa nachádza starý ja. A ty Elliot, vo mne tú časť prebúdzaš. Vyvolávaš vo mne mnoho zvláštnych pocitov. Uvedomil som si to hneď, ako som ťa uvidel. Si pre mňa spomienkou na to, aký som bol. Aký možno aj chcem znova byť. Preto si tu. Preto k tebe nie som sviňa." Q dodal.

Elliot celý čas pozorne sledoval Q. Neklamal mu. Alebo bol Q natoľko dobrý klamár, že to Elliot nevedel rozpoznať. No Elliot mu veril. Keď sa prvýkrát objali, prvýkrát pobozkali, Elliot cítil všetky emócie medzi nimi. A vedel, že sú obojstranné. Videl to na Q. A hoci slovami človek klamať dokáže, emóciami nie. Elliot vedel, že to, čo sa medzi nimi dialo počas bozku bolo skutočné.

"Fajn." Elliot odpovedal stroho.

"Dúfam, že ma teraz nevidíš v zlom svetle. Nie som najlepší človek Elliot, no málokto je. Ver mi, čím starší budeš, tým viac tomu budeš rozumieť. Teda, ty tomu už rozumieš, veď si to pocítil na vlastnej koži." Q povedal, ospravedlňujúco.

"Je toho veľa." Elliot nevedel, čo povedať. Bolo to priveľa nových informácií naraz, ktoré musel spracovať.

"Poďme sa najesť." Q navrhol.

"Dobre." Elliot súhlasil.

Mlčky jedli. Elliot si užíval každé jedno sústo. Bola veľmi príjemná zmena môcť jesť normálne, plnohodnotné jedlo.

"Ďakujem, bolo to super." Elliot nenechal ani maličký kúsok jedla.

"Napíšem reštaurácii recenziu, určite sa potešia." Q sa usmial.

"Môže byť." Elliot sa usmial naspäť.

Napätie medzi nimi sa o trochu uvoľnilo. Poobedie strávili každý sám. Elliot sa vrátil k pozeraniu televízie, Q do svojej pracovne. V ten deň už neprehovorili veľa slov. Ešte sa spolu navečerali a každý si išiel ľahnúť do svojej spálne. Q vedel, že musí Elliotovi nechať priestor. Elliot sa sám musel rozhodnúť, kedy bude opäť pripravený na konverzáciu.

Elliot sa pred spaním vyzliekol donaha. Užíval si pocit jemnej periny na svojej nahej koži. Vždy, keď mohol, spal nahý. V pivnici do toho bol nútený, no tu si to užíval. Ľahol si na mäkký matrac, do ktorého sa mu ponorilo telo, prikryl sa hrubou perinou a zaspal.

Elliot mal nepokojnú noc. Niekoľkokrát sa zobudil. Bol celý prepotený. Mal nočné mory. Bol zavretý v tmavej miestnosti a počul prichádzajúce kroky. Vždy, keď sa otvorili dvere od miestnosti, Elliot sa prebudil. Zaspával znova a znova, len aby sa neustále prebúdzal. Keď sa mu to stalo asi štvrtý krát, začal vo svojom sne kričať. Kričal na prichádzajúcu osobu, ktorá otvárala dvere.

"Čo odo mňa chceš." Elliot zakričal vo sne, len aby sa opäť prebudil.

Keď sa snažil opäť zaspať, začul kroky na chodbe. Teraz však nesníval. Bola to jeho skutočná izba, v ktorej sa nachádzal. Dvere od jeho izby sa pomaly otvorili. Stál v nich Q. Elliotovi začalo búšiť srdce. Nevedel, čo od neho Q chce. Bál sa. Na moment ho oblial studený pot. Myseľ mu naplnili spomienky na nočné prebudenia v pivnici.

"Prosím, nie." Prebehlo v Elliotovej mysli.

Q za sebou potichu zatvoril dvere a začal kráčať smerom k Elliotovej posteli. Elliot bol paralyzovaný. Nedokázal nič povedať, ani sa pohnúť. Jediné, čo mu zostávalo bolo dúfať, že mu Q neublíži.

Q si sadol vedľa Elliota na posteľ. Jemnou rukou mu začal hladiť po vlasoch.

"To je v poriadku, si v bezpečí." Q mu potichu opakoval.

Elliot sa upokojil. Jeho srdce sa spomalilo. Q dotyk bol nesmierne príjemný. Elliot sa odsunul od Q, vytvárajúc mu priestor vedľa seba. Q to pochopil. Ľahol si vedľa Elliota.

"Neboj sa, som tu s tebou." Q mu pošepkal.

Ležali vedľa seba, dívajúc sa navzájom do tváre. Elliot si uvedomil, že aj Q je nahý. Zrejme ďalšia vec, ktorú mali spoločnú bola ich preferencia nočného odevu. Q hladil Elliotovu tvár a pozeral sa mu do očí.

"Spi Elliot, som tu s tebou." Povedal mu.

Elliot bol unavený. Nespal poriadne, hoci mal pocit, že už čoskoro bude vychádzať slnko. Elliot privrel oči. Posledná vec, ktorú pred zaspaním videl, bola Q tvár. Zvyšok noci spal ako batoľa.

Keď sa Elliot prebudil, Q zmizol. Vedľa Elliota bola prázdna posteľ a Elliot si nebol istý tým, či k nemu v noci Q naozaj prišiel, alebo to bol iba ďalší sen. Jediné čo vedel bolo to, že prítomnosť Q, či už skutočná alebo domnelá, Elliota upokojovala. Uvedomoval si to už predtým, a teraz sa mu to len potvrdilo. Elliot vedel, že Q potrebuje. Tajne dúfal, že aj Q potrebuje jeho.