Vykúpenie

Kapitola 9: Terasa

Elliot si uvedomil, že nikdy netušil, aká príjemná je fyzická prítomnosť niekoho iného pri zaspávaní. Fyzické teplo, ktoré vás zahrieva nielen telesne, ale aj psychicky. Pocit bezpečia, ktorý vám dodáva osoba, o ktorej predpokladáte, že sa na ňu môžete spoľahnúť. Elliot ráno ležal v posteli a nad týmto všetkým uvažoval. Ako veľmi intímny okamih bol, keď spolu s Q zaspávali nahí vedľa seba, tak zraniteľní a naivne dôverujúci. Teda aspoň Elliot. Netušil, či Q pri ňom zaspal a len ráno vstal skôr ako Elliot, alebo či sa len ubezpečil, že Elliot zaspal a zas odišiel. Elliotovi na tom až tak nezáležalo. Hlavné bolo gesto, ktoré pre neho Q urobil. Odhalil sa mu, hoci pod rúškom noci. Elliot nemal šancu si poriadne prehliadnuť Q nahé telo, no vedel, aspoň teda dúfal, že aj na to raz dôjde. A veľmi sa na ten okamžik tešil.

Elliota z postele vyhnal hlad. Každé ďalšie zobudenie pre Elliota znamenalo menej bolesti ako deň predtým. Bolo to tretie zobudenie v novom prostredí a najväčšia bolesť bola preč. Elliot sa mohol začať naplno liečiť. Elliot pomaly vstal a obliekol sa. Očakával, že Q nájde v kuchyni, tak ako deň predtým. Elliota prekvapilo, keď uvidel prázdnu kuchyňu. Q našiel sedieť vonku na terase.

"Ahoj." Q mu povedal.

"Ahoj." Elliot sa obzrel po záhrade. Zatiaľ mal možnosť ju vidieť len cez svoje okno. Bolo to prvýkrát čo vystúpil von, na čerstvý vzduch a priame slnko od kedy sa ocitol v pivnici.

"Sadni si a uži si slniečko." Q ukázal na stoličku.

Hneď pri vchode do záhrady bol stolík s dvoma stoličkami po stranách. Q sedel na jednej z nich. Na stole boli pripravené raňajky pre Elliota.

Kým Elliot jedol, rozmýšľal. Nielenže netušil aký je deň, Elliot si uvedomil, že ani nevie aký mesiac je. Keď šiel osudnú noc do baru, bolo krátko pred Silvestrom. No teplé slnko ktoré na neho žiarilo mu napovedalo, že čas už značne pokročil.

"Aký je dnes deň?" Elliot sa opýtal.

"Pondelok." Q mu odpovedal.

"To nemyslím. Aký je dátum?" Elliot upresnil otázku.

"Aha. Dnes je šestnásty máj, prečo?" Q sa zvedavo opýtal.

"Hm." Elliot sa zamyslel.

Až vtedy si naplno uvedomil, koľko času už ubehlo. Takmer päť mesiacov. Päť mesiacov jeho života, ktoré mu nikto nikdy nevráti naspäť. Jedny narodeniny, ktoré nemohol osláviť. Elliotovi bolo do plaču, no snažil sa udržať.

"Len som chcel vedieť, koľko času ubehlo." Elliot odpovedal.

Q tomu rozumel. Elliot musel byť zmätený po tom, čo sa dostal von z pivnice. Q si to sám pamätal. Bolo veľmi obťažné sa dostať naspäť do bežného života. Q to nikdy tak úplne nezvládol. Ostali mu jazvy na duši, traumy, z ktorých sa nikdy nevyliečil a ktoré ovplyvňovali jeho život doteraz. Dúfal, že Elliotovi sa bude dariť lepšie. Q netušil, čo všetko Elliot zažil a aký dopad to na neho malo. Hoci sa niečo dozvedel, Q nemohol vedieť celý rozsah toho, čo s Elliotom robili.

"Chápem." Jedno jednoduché slovo, no Elliot vedel, že Q ho myslí úprimne.

Keď Elliot dojedol, mlčky vedľa seba sedeli. Pozerali sa do záhrady a nechávali na seba dopadať teplé jarné slnečné lúče. Bolo to nesmierne upokojujúce a príjemné.

"Čo si rád robieval, vieš, ešte predtým?" Q sa opýtal Elliota. Chcel ho viac spoznať.

Elliot sa zamyslel. Chvíľu mu trvalo, kým si spomenul na svoj bežný život.

"To, čo väčšina chlapcov v mojom veku. Chodieval som von s kamošmi. Hudbu, tú som, teda stále milujem. Takmer stále som mal v ušiach slúchadla a niečo mi v nich hralo. Filmy, počítačové hry, bežné veci na zabitie času. Ale aj knižky sú fajn." Elliot si pomaly spomínal na všetky svoje kratochvíle.