Vykúpenie

Kapitola 3: Okno

Kým Elliot rozmýšľal nad celou situáciou, pán Q sa vrátil. Na tácke niesol taniere plné jedla.

"Neviem, čo máš rád." Hlas pána Q znel ospravedlňujúco.

Pán Q opatrne položil tácku vedľa Elliota. Na jednom z tanierov bola praženica, na druhom zas párky, na treťom toasty s džemom. Vedľa tanierov bola položená kôpka chleba. Dva poháre na tácke obsahovali pomarančový džús a mlieko.

"Ďakujem." Elliot stroho poďakoval a natiahol sa po praženici.

Kým Elliot lačne jedol, pán Q ho v tichosti pozoroval. Všimol si, že Elliot sa párkov ani nedotkol.

"Párky nebudeš?" Spýtal sa ho.

"Nejem mäso." Elliot odpovedal v krátkosti.

Pánovi Q prišiel Elliot o niečo sympatickejší. Sám bol vegetarián, no párky kúpil práve kvôli Elliotovi. Pán Q sa tešil na možnosť spoznať Elliota viac. Od momentu, kedy ho prvýkrát držal v náruči, sa Elliot pánovi Q páčil. Elliotove telo vyzeralo tak jemne, krehko, plné modrín a rán. Pán Q mal v sebe okamžité nutkanie sa o Elliota postarať. Dať mu všetko čo mohol.

Keď Elliot dojedol, nastal medzi nimi zvláštny moment ticha. Navzájom sa na seba pozerali, no nehovorili nič.

"Mohol by som dostať nejaké oblečenie?" Elliot prelomil ticho.

Okrem obväzov bol celkom nahý. Hoci si na nahotu už v pivnici zvykol, mal pocit, že v tomto priestore, pred pánom Q je nedôstojná.

"Samozrejme." Pán Q vstal a otvoril šatníkovú skriňu. Z jednej z kôpok oblečenia vzal obyčajné čierne tričko, z druhej zas pohodlné pyžamové nohavice, ktoré podal Elliotovi.

"Prepáč, prišlo mi nevhodné ta obliekať." Pán Q sa ospravedlnil.

Elliot sa pomaly obliekol. Pomaly sa pokúsil vstať z postele. Bolelo to, no zvládol to. Cítil zvláštny pocit slobody. Izba bola omnoho väčšia ako miesto, v ktorom strávil predošlé mesiace. Elliotove prvé kroky viedli k oknu. Pomaly odtiahol závesy. V moment, keď na jeho tvár dopadli slnečné lúče, Elliot sa rozplakal. Už si nepamätal kedy naposledy videl zelenú trávu, modrú oblohu či biele oblaky. Z jeho izby videl záhradu za domom, za ktorou sa nachádzal hustý les. Elliotovi sa zdalo, že dom sa musí nachádzať mimo civilizácie.

Pán Q potichu stál a sledoval Elliota ako si utiera slzy z tváre. Vedel, že Elliotovi musí dať čas. Vedel, že proces liečenia nie je len o ranách na tele. Tie pri správnej starostlivosti rýchlo odídu. Omnoho väčšie, hlbšie rany ostávajú na duši.

Elliot sa dlho pozeral cez okno. Nevedel sa toho pohľadu nabažiť. Pozeral sa, ako keby to malo byť posledný krát, čo uvidí vonkajšok. Elliot si naplno uvedomoval, aký krehký je ľudský život. Ako sa v priebehu niekoľkých sekúnd môže niekomu zmeniť celá životná situácia na nepoznanie, ako môže človek prísť o veci, ktoré bral ako samozrejmosť. Azda preto sa nechcel prestať dívať von oknom. Aj obyčajná záhrada za domom mu prišla krásna.

"Ak budeš potrebovať akékoľvek oblečenie, v skrini by si mal nájsť všetko, čo potrebuješ. Dúfam, že som trafil tvoju veľkosť." Pán Q prerušil ticho.

"Ďakujem." Elliot odpovedal.

Stále si nebol istý, ako sa má správať ku pánovi Q. Jednou z rán, ktorá mu ostala na duši bola nedôvera. Elliot si uvedomoval, že už len veľmi ťažko bude dôverovať komukoľvek. Na to, že mal len sedemnásť, bol nútený veľmi rýchlo dospieť. Už si nemohol dovoliť byť naivný tínedžer.

"Určite si chceš dať teplú sprchu." Pán Q navrhol.

"Áno, to by bolo fajn." Elliot súhlasil.

"Poď za mnou." Pán Q viedol Elliota do kúpeľne.

Tá sa nachádzala hneď oproti Elliotovej izbe. Elliotova izba bola na konci chodby. Keď z nej vyšiel, stačilo prejsť úzkou chodbou a Elliot sa ocitol v priestrannej kúpeľni, v ktorej sa nachádzalo umývadlo, toaleta a sprchový kút. Nad umývadlom bolo zrkadlo. Elliot sa bál do neho pozrieť. No neodolal zvedavosti.

Keď videl svoju tvár v zrkadle, zhrozil sa. Okolie oboch očí mu zdobili fialové monokle, jeho nos bol krivý, pravdepodobne zlomený. Po otvorení úst videl, že mu chýbal zub.

"Ja ťa tu teda nechám. Uterák máš na radiátore, v sprchovom kúte by malo byť všetko, čo potrebuješ." Pán Q ukázal na sprchové gély a šampóny poukladané na poličke v sprche.

"Ďakujem." Elliot sa poďakoval.

Keď za sebou pán Q zatvoril dvere, Elliot sa rozhodol ich zamknúť. Poriadne sa okolo seba rozhliadol.

"Žiadne okno." So sklamaním si uvedomil.

Vedel, že je na poschodí. Keď vyšiel z izby, na chodbe si všimol schody smerujúce dole. Taktiež z pohľadu z okna v jeho izbe bolo zrejmé, že sa nenachádza na prízemí. Dúfal, že kúpeľňa bude mať okno, keďže priamo pod oknom v jeho izbe bola na zemi betónová terasa s grilom. Dopad na ňu si Elliot predstavovať nechcel.

Elliotovi teda nezostávalo nič iné, iba sa osprchovať. Musel pri tom dávať pozor a snažiť sa čo najmenej premočiť nespočetné obväzy na jeho tele. V moment, keď na jeho telo narazil prúd horúcej vody, bol Elliot znova na pokraji sĺz. V pivnici ho iba občas postriekali studenou vodou z hadice, aby bol ako tak čistý. Na toaletu v pivnici mohol zabudnúť tiež, mal iba vedro, ktoré mu v prípade nutnosti vyprázdnili.

Elliot v sprche stratil pojem o čase. Nechal, aby mu horúca voda bičovala telo, zatiaľ čo on si užíval pocit, že sa aspoň na chvíľu mohol opäť cítiť normálne. Keď vyšiel zo sprchy, zistil, že každý jeden obväz je beznádejne premočený. Nevadilo mu to. Bolo mu to jedno, za tú sprchu to stálo. V skrinke pod umývadlom našiel zubnú pastu a kefku. Po umytí zubov na seba hodil tričko a nohavice a vyšiel z kúpeľne. Pán Q ho už čakal v jeho izbe. V rukách držal nové obväzy.

"Predpokladal som, že ich budeš potrebovať vymeniť." Povedal.

"Áno." Elliot potvrdil.

"Vieš to urobiť sám?" Pán Q sa ho opýtal.

"Nie." Elliot priznal.

"Tak to nechaj na mňa." Pán Q si sadol na posteľ.

"Vyzleč sa a ľahni si vedľa mňa." Povedal Elliotovi.

Elliot sa ostýchal. Uvedomoval si, že pán Q ho už videl nahého. Uvedomoval si, že mnoho mužov i žien ho už videlo nahého. Aj tak sa hanbil.

"Úplne ti rozumiem Elliot. No musíš mi veriť a nemôžeš sa predo mnou hanbiť. Ver mi, som tu na to, aby som ti pomohol sa čo najrýchlejšie dať dokopy." Pán Q bol s Elliotom veľmi trpezlivý.

Elliot sa pomaly a neochotne vyzliekol. Následne si ľahol vedľa pána Q. Ten mu opatrne vysušil všetky rany a vymenil všetky obväzy. Následne svojou hebkou dlaňou prešiel po Elliotovej hrudi, dole smerom k jeho rozkroku. Vyhýbal sa pri tom všetkým ranám a jazvám. Zastavil sa tesne nad Elliotovým rozkrokom.

"Prepáč, máš tak krásne, hebké telo." Pán Q povedal.

"Nedokážem uveriť tomu, ako ti mohol niekto takto ubližovať." Pán Q dodal, prechádzajúc po Elliotových jazvách.

Elliot nevedel čo povedať. Hoci zažil mnoho nepríjemných dotykov, z nejakého dôvodu mú dotyk pána Q nevadil. Bolo to až takmer príjemné, pocit, ktorý Elliot už dlho nezažil.

"Ja už pôjdem. Nechám ťa oddychovať. Keby si čokoľvek potreboval, na nočnom stolíku máš tlačidlo. Stlač ho a ja prídem." Pán Q povedal.

Nechal Elliota samého v jeho izbe. Elliot ostal ležať na posteli, nahý, s čerstvými obväzmi. Cítil, ako sa mu energia vracal do tela. Jedlo mu rozhodne pomohlo. No stále bol neskutočne slabý. Elliot uvažoval, či bude ešte niekedy taký, ako predtým. Či bude môcť byť aj on normálny, ako pán Q. Elliot ani len nemohol tušiť, že pán Q od neho nebol až tak rozdielny.