Vykúpenie

Kapitola 7: Zmätenie

A hoci by si obaja z nich želali, aby ten bozk trval až navždy, raz musel skončiť. Pre oboch z nich bol ten bozk silný, emocionálny zážitok. Niečo, po čom obaja túžili od momentu, kedy sa po prvýkrát skutočne videli. No obaja zostali zmätený. Nevedeli, čo ďalej.

"Ja sa, uhm, vrátim naspäť k práci." Q rozpačito povedal.

Rýchlo vybehol po schodoch. Nechal Elliota za sebou, dolu v obývačke. Elliot nevedel, čo si o tom všetko má myslieť. S prázdnym pohľadom sledoval televíziu, no nedokázal sa na ňu sústrediť. Mnoho myšlienok sa mu striedalo v hlave.

Elliot bol prekvapený. Prekvapený z toho, ako bolo s Q všetko ľahké a prirodzené. Pripadalo mu to, ako keby to tak skrátka malo byť. Prekvapený z toho, že nemal problém s tým, aby sa ho Q dotýkal, aby ho bozkával. Dokonca už Elliot uvažoval aj o niečom viac. Elliot bol prekvapený z toho, že pri Q zabúdal na všetko, čo sa mu stalo. Dokázal pri ňom cítiť vzrušenie, sexuálnu túžbu. Elliot si myslel, že všetku sexuálnu túžbu mu ukradli v tej pivnici. V tej pivnici sa cítil dehumanizovaný, ako kus mäsa, ktorý len slúžil na uspokojenie kohokoľvek, kto si to zaplatil. No s Q sa znova cítil ako človek, po ktorom niekto naozaj túži a chce, aby bolo potešenie obojstranné.

Elliot bol zmätený. Stále nevedel, či môže Q dôverovať. Príliš veľa nezodpovedaných otázok ťažilo jeho myseľ. Prečo mu Q nemôže povedať jeho skutočné meno, čo skrýva vo svojej pracovni? A ako dopekla vedel, ako sa Elliot volá a že ho niekto predáva. Nie je predsa bežné, aby sa niekto len tak dozvedel o tom, že je možné si kúpiť mladého chlapca, sexuálneho otroka. Q stále ostával zahalený za oponou, a Elliot netušil, čo za ňou nájde. Bál sa.

Elliot bol zúfalý. Elliot sa potreboval cítiť bezpečne. Cítiť sa normálne. Netušil, či toho bude ešte niekedy schopný. Tak hrozne ho ťažilo, čo sa mu stalo. Nevedel si predstaviť návrat do svojho starého života. Čo by povedal svojej rodine, kamarátom, známym? Ako by im vysvetlil, čím si prešiel? Nevedeli by mu pomôcť, Elliot si tým bol istý. Nedokázali by pochopiť, čo sa mu stalo, aké utrpenia prežil, aká bola jeho psychika krehká. Elliot vedel, že by sa nestretol s pochopením. Azda preto vkladal toľko nádeje do Q. Po tom, čo sa mu Q priznal s tým, že si sám prešiel niečím podobným, v Elliotovi sa rozhorela iskrička nádeje, že aspoň niekto na svete existuje, kto by pre neho mal pochopenie. Elliot tak hrozne potreboval niekoho, o koho by sa dokázal oprieť. Niekoho, kto by mu navrátil pocit bezpečia. Elliot však netušil, či Q je tou správnou osobou. Zatiaľ však nemal nikoho iného, a tak mu neostávalo nič, len dúfať a veriť.

Elliot sa snažil si aspoň trochu upratať bordel vo svojej hlave. Bojoval proti všetkým negatívnym myšlienkam, strachu, že Q mu taktiež ublíži. No zároveň v sebe cítil zvláštny pocit vzrušenia, tešil sa, čo bude ďalej.

Niekoľko nasledujúcich hodín Elliot strávil pozeraním televízie. Pomaly sa mu podarilo si aspoň do určitej miery upratať v hlave. Dokázal sa sústrediť na to, čo mal pred sebou. Nakoniec to pre neho bol celkom príjemný relax. Môcť sa len bezcieľne pozerať na televíziu. Bol čas obeda, keď sa Q vrátil zo svojej pracovne.

"Hladný?" Q sa opýtal Elliota.

Bolo zrejmé, že Q sa tváril, ako keby sa nič nestalo. Nechcel hovoriť o bozku, a Elliot to uvítal. Aspoň na zatiaľ.

"Ale áno." Elliot pritakal.

Elliot nemal až takú potrebu jesť. Vďaka nepravidelnosti stravy v pivnici si jeho telo navyklo na minimum potravy. Vedel však, že pokiaľ chce nabrať naspäť svoju silu, musí pravidelne jesť.

"Máš rád ázijskú kuchyňu?" Q sa ho opýtal.

"Čo si mám pod tým predstaviť?" Elliot si nebol istý.