To nemôže byť pravda

12.časť

Odhodlane som kráčala ku kabinetu. Už mi bolo všetko jedno, chcela som vedieť pravdu.

„Si zasnúbený?" povedala som hneď ako otvoril dvere. Ešteže som to hneď povedala, lebo keď som ho uvidela, opustil ma zdravý rozum. On bol totižto bez trička. Nemohla som od neho odtrhnúť pohľad a tak som tam len tak stála.

Uškrnul sa a vtiahol ma dovnútra. Zatvoril dvere a pritlačil ma o ne svojím telom. Začal ma bozkávať na krku.

„Odpovedz." namiesto odpovede ma pobozkal tak vášnivo až mi to vyrazilo dych. Vypla som mozog a začala som spolupracovať.

„Theo, odpovedz mi."

„Nezáleží na tom." povedal pomedzi bozky. „Chcem len teba. Strašne si mi chýbala."

„Takže si," vymanila som sa z jeho zovretia.

Prehrabol si vlasy. „Som, ale skončím to."

„No jasné."

Vybehla som s plačom preč. Aj keby som mu uverila, tak som vedela, že náš vzťah nemá budúcnosť.