O pár dni, keď teta so strýkom neboli doma, tak sme s Theom išli po moje veci. Nebolo toho veľa. Ako vysvitlo, Theo nepracoval v úspešnej softvérovej firme, on ju vlastnil. Zdedil ju po otcovi. Mal dosť peňazí a kúpil mi všetko čo som potrebovala, dokonca oveľa viac. V jeho náručí som sa cítila neskutočne milovaná a šťastná. Jeho mama ma prijala s otvorenou náručou a po pár mesiacoch sa zdá, že jej liečba zaberá. Viem, že úplné nevyhrala, ale má svojho milujúceho syna a teraz už aj dcéru. Viem, aj to, že to s Theom nebude vždy len ružové ,no som rozhodnutá to všetko zvládnuť, lebo viem, že keď ho mám pri sebe, tak zvládnem všetko na svete. Dokonca aj polmaratón, ktorý nás čaká o týždeň.
„Milujem ťa Theo Odhodlaný."
„Aj ja teba Zoja Odhodlaná."
YOU ARE READING
To nemôže byť pravda
Short StoryTo nemôže byť pravda... ...že som sa zamilovala do profesora!!