To nemôže byť pravda

2. časť

Je chladný skorý večer a ja sa trepem k jednej zo svojich kamarátok. Som hrozne unavená a to mám pred sebou ešte celú Silvestrovskú noc. Unavená, strapatá, v teplákoch a širokej bunde vyzerám ako strašidlo. Pred okoloidúcimi si chránim tvár kapucňou. Keď dorazím na miesto, moje kamarátky stoja pred dverami a o niečom diskutujú.

,,Čaute," ledabolo som ich pozdravila. Nevenovali mi pozornosť a ďalej sa rozprávali.

,,Viem, že sme sa tak dohodli, ale práve som volala s Matejom a ten mi povedal, že je tam veľa ľudí, že ani tancovať sa nedá."

„Jaaj a čo keby sme skúsili do toho nového?" ozvala sa ďalšia, ,,viete ten oproti, neviem ako sa volá, ale veď viete, ktorý myslím."

„Počkať, vy chcete niekam ísť? Myslela som, že ostávame tu," ozvala som sa, keď mi docvaklo o čom sa bavia.

„Ty si ťuknutá? Isto dnes nebudem sedieť doma," urazene sa ozvala Táňa.

„To ste mi mohli skôr povedať, idem domov."

„Zoja, neblázni. Poď s nami."

„Takto? No to iste, v teplákoch na párty určite zažiarim," ofučane som odvetila.

„Neboj sa, pôjdeme ku mne hore a dám ťa do parády," moja kamoška Zuza ma nikdy nenechá v štichu.

„Necítim sa na to," povedala som, na čo jedna z mojich priateliek nechápavo pokrútila hlavou.

V tom vyšiel zo zadného dvora Alan, Zuzin brat so svojou partiou. Veselo sa smiali, no keď nás zbadali zastali a prihovorili sa nám. Sú od nás podstatne starší, ale aj tak si s viacerými rozumieme. Potom už vôbec neviem čo sa dialo, pretože ku mne podišiel Theo.

„Dobrý deň," trasľavo som sa pozdravila nášmu profesorovi. Pristúpil ku mne a silno ma objal. Bola som zmätená z toho čo sa deje. Omámila ma jeho mužná vôňa a v sekunde som zabudla na dobré spôsoby. Hladil ma po chrbte a šibalsky mi zašepkal do ucha: „Si nádherná." Potom odstúpil a chytil ma za obe ruky. Rýchlo som sa poobzerala dookola a s úľavou som zistila, že nás nik nepozoruje, pretože boli pohrúžený do rozhovoru. Chcela som sa vymanil zo zovretia rúk, on hneď povolil stisk, no vzápätí ma držal okolo pása. Nemohla som ani poriadne dýchať, nie to ešte premýšľať. Neviem čo sa udialo, no keď som sa konečne vrátila na planétu zem, on odchádzal aj s ostatnými a mňa Zuza ťahala dnu.

„Musíme s tebou niečo urobiť."

„Hm?"

„Si v pohode? Baby vy už choďte, my vás dobehneme," otočila sa Zuzana aby dala pokyny zvyšku báb.

„Padaj do sprchy, ale nebuď tam dlho!"

„Smrdím? Veď som sa pred chvíľou sprchovala."

„Och joj, jasné, že nesmrdíš, ale si nejaká mimo. Voda ťa preberie. Idem ti zatiaľ urobiť kávu."

Pomaly som sa dotrepala do sprchy a pustila som na seba ľadovú vodu. Zuzka mala pravdu, tá voda ma prebrala. Ale stále som nevedela či to čo sa stalo pred chvíľou bola pravda alebo len sen.

„Takže kam to ideme?" veselo som zahlásila, keď som vyšla zo sprchy.

„Takáto sa mi páčiš, na tu máš kávu a obleč si tieto šaty."

„Šibe ti? To si na seba nikdy nedám. Fuj, flitre."

„Si hrozná, tak čo chceš?"

„Musím šaty?"

„Musíš."

„Tak tam tie kvetinové."

„Zbláznila si sa, tie ti nedovolím. Potrebuješ niečo sexi."

„Sexi? Ja že oslavujeme babský Silvester," prevrátila som očami.

„Na daj si tieto červené."

Nedôveryhodne som si obzrela tie šaty a s nevôľou som si ich obliekla. No keď som ich mala na sebe, nemohla som zo seba spustiť oči.

„Wow, vyzeráš ako bohyňa. Daj urobím ti ešte make-up."

„Nie, nechcem príliš vzbudzovať pozornosť."

„Moja, v týchto šatách sa ti jej určite dosť dostane. Neboj, urobím ti len taký jemný. Prestaň, čo robíš s tými vlasmi?! Nechaj si ich rozpustené."

„Budú mi zavadzať."

„Ticho buď a počúvaj čo ti vravím." Vzdala som to a úplne som sa odovzdala Zuziným šikovným rukám.

Po asi troch miliardách hodín sme konečne zabuchli dvere a kráčali sme k taxíku. Ešteže to je len kúsok, lebo v tých Zuzaniných čižmách by som asi nezašla moc ďaleko.

Odložili sme si kabáty a hľadali sme naše baby. Rýchlo sme ich našli. Sedeli v boxe pri Alanovej partii a veselo sa smiali. Očami som prebehla po všetkých, ktorí am boli, no jeho som nezahliadla. Na chvíľu som pocítila úľavu, no tú o chvíľu vystriedalo sklamanie.

„Potrebujem drink," zamrmlala som a v tom mi hneď pohotová Táňa strčila jeden do rúk. Bol to príjemný večer. Bavila som sa. Tancovala som dokým to vládala, no čím dlhšie som tu bola, tým viac som sa obzerala či náhodou neprišiel. Keď sa začalo odpočítavanie, niekto ku mne pristúpil a zozadu ma objal. Chcela som ho odtlačiť, no keď som zacítila jeho vôňu, bolo mi jasné kto to je.

3..2..1 „Šťastný Nový rok Zoja," zašepkal a potom ma vášnivo pobozkal. Najskôr som len tak stála, no po chvíli ma celú opantal a úplne som podľahla jeho bozku. Keď jeho ruky zablúdili k môjmu zadku, stuhla som a vtom som ho odsotila na bok. Neviem ako reagoval, pretože som utiekla. Zobrala som si kabát a potom som napísala Zuzane Sms: Išla som domov. Zavolala som si taxík a ponáhľala som sa domov. Ako sa teraz ukážem v škole?