Na posteli som ležala asi 3 hodiny. Keď som sa pozrela von oknom začalo byť vonku šero. Otec zatiaľ za mnou ešte nebol za čo som bola rada. Začalo mi škvŕkať v bruchu tak som išla do kuchyne si niečo zobrať.
Došla som do kuchyne kde som bohužiaľ stretla aj otca s mamou. Muselo byť niečo po 7 hodine lebo vtedy prichádza domov. Ignorovala som ich a zamierila si to rovno ku chladničke.
,,Aďa mohli by sme s tebou hovoriť a vysvetliť ti to?" zatla som zuby ale otočila som sa na nich. Založila som si ruky a čakala kedy začnú hovoriť.
,,Nechceli sme ti to zbytočné hovoriť, snažili sme sa prísť na nejaký spôsob ako to obísť ale nejde to. A keď dneska prišiel ten list, chceli sme ti to povedať dnes alebo zajtra ale báli sme sa, že sa naštveš a utečieš." dopovedala mama a mala slzy v očiach. Pozrela som sa do zeme a potom znovu na nich. Čakali čo poviem no sama som nevedela.
,,Aj tak ste mi to mali povedať. Keby sa to dozviem v ten deň dopadne to horšie. Teraz mám aspoň 2 mesiace na jeho príchod i keď sa vôbec naňho neteším." povedala som po chvíli tichá a odišla som znovu do izby ale s jedlom.
Už teraz sa naňho teším. :)
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Agreement
Aksiyon4# Ešte ani nebola na svete a už patrila niekomu inému. Jej rodina ju zapredala kvôli dlhom, ktoré dlžili. Vo svete v ktorom sa ocitne to nebude mať také jednoduché aké si myslela.
