Hry o život - Clove

Výbuch

Ideme smerom k vatre. Cato má dýku, Marvel oštep a ja nože. Ozaj, Allessovi sme dali jeden menší nôž. Vyzerá to tak, že sa už blížime k ohňu. Som prvá, za mnou sú ostatný. Sú mohutnejší a tým pádom aj pomalší. Aspoň v niečom okrem nožov som najlepšia. Dôjdeme k vatre, ktorá už zhasína a vyberieme zbrane, aby sme mohli toho splátcu odrovnať. No ako som čakala, nikto tu nie je. Obzriem sa a uvidím, že odniekiaľ ide ďalšia vatra. Nezdá sa mi to. „Poďte, ideme k tej ďalšej vatre !" zadýchane povie Cato, asi nie je zvyknutý na dlhšie vzdialenosti. Rozbehneme sa ďalej asi o tristo metrov, kde by mal byť oheň. Keď tam dorazíme, nikto tam nie je. Mohli sme to čakať. „Bola to pasca, Cato, obyčajná pasca !" skríknem na Cata trochu naštvane. No prečo by nás niekto chcel takto preháňať po lese ? ... Bum, bum ... Niekde niečo vybuchlo. Všetci sa obzrieme a vtedy nám to dopne — naše zásoby. Čo iné by tu mohlo vybuchnúť ? Celé toto bola len pasca, aby nás vylákali a zničili zásoby ... Ale kto ? „Katniss ..." naštvane nahlas poviem, a všetci pochopia o čo sa jedná.

Rýchlo bežíme späť, na šťastie to nieje k Rohu hojnosti príliš ďaleko. Cestou ešte exploduje pár oneskorených  mín. Keď tam dorazíme, dostanem chuť chodiť do nej všetky nože, mučiť ju. Celá naša práca, jedlo, zásoby .. ! Všetko je preč, všetko .. „Do kelu ! Ja ju zabijem, zabijem !" nadáva Cato všetkým čím dokáže. Chytá sa za hlavu, a chvíľami to vyzerá tak, že si vytrhne vlasy. Čupí a búcha päsťami o zem. Bojím sa, čo sa stane. Keď je takýto, určite to neskončí bez obetí, alebo obete. Alless hádže medzi trosky zásob kamene, aby sa presvedčil, že už všetky vybuchli. Mám pocit, že to schytá on. Ja s Marvelom sa snažíme aspoň niečo zachrániť, no nevyzerá to moc dobre. Nezostalo skoro nič. Našli sme trochu mäsa a jeden skoro neporušený ruksak. Cato búcha na trosky, na ktorých si zrejme vybíja zlosť. Ak Katniss nájde, schytá to najhoršie, ako len môže. Alless odviedol dobrú prácu, no nie dostatočne dobrú, aby Cata uspokojil.

Alless asi tuší, čo sa deje a ide rýchlim krokom do lesa. No netuší, že Cato ide za ním, Toto nebude pekný pohľad. Zozadu zovrie Allessovi krk a rázne ním pootočí do strany. Catovi to nedalo ani veľkú námahu, a Alless je mŕtvy. Nestihol ani naposledy vykríknuť. Nestihne už nič a potvrdí to výstrel z dela. Nemala som k nemu nejaké silné puto a vyzerá to tak, že Catovi to prospelo. Ideme ďalej k jazeru, kým vznášadlo odnesie Allessa. Nevybuchla fľaša s vodou, ktorá bola mimo mín, tak sa všetci napijeme, až na dne nič nezostane. Sedíme opretí o strom a pozeráme do blba. Stmieva sa a Marvel spraví ohník. My si nasadíme nočné okuliare. Cato chce byť na hliadke a tak ja s Marvelom sa len uložíme a zatvoríme oči.

Keď sa ráno zobudím, Cato spí. Dám si dole nočné okuliare a započujem nejakú melódiu. Pripadá mi povedomá, no neviem odkiaľ. Zdá sa mi, že ju spievali vtáčiky, drozdajky. Raz za čas som to započula doma, keď som bola pri lese. Je to krátka, štvortónová melódia. No tú melódiu prekrýva hlas. Výkriky. „Počujete to ?" spýtam sa ostatných. „Čo myslíš, tú melódiu ?" spýta sa Marvel. „Aj, ale skôr tie výkriky. Niekto tam je." „Kto sa tam ide pozrieť ?" spýta sa Cato. „Idem ja." ponúkne sa Marvel. Zoberie si oštep a kráča dozadu, smerom hlbšie do lesa.

„Cato, si už v pohode ?" spýtam sa ho, lebo tak nevyzeral. „Už trochu hej. Ale nezabudni, to dievča si to poriadne vyžerie. Ak ju nedostanem ja ale ty, poriadne ju potráp. Muč ju najviac, ako len dokáže. Spôsobila nám už dosť problémov, a nepotrebujem aby vykonala ďalší." pomaly a vážne hovorí Cato. Súhlasím s ním. Nebude to žiadna rýchla smrť. Opriem si hlavu o jeho rameno a zavriem oči. Ale nie na dlho. Ozve sa výstrel z dela. A onedlho ďalší. Kto to môže byť ? „Myslíš, že jeden z tých dvoch výstrelov je Marvel ?" spýtam sa. Bol to dobrý človek, aj keď bol profesionál.

Väčšina ľudí si myslí, že sme nejaké zvieratá, keď len tak a s potešením zabíjame ľudí. No oni tomu nerozumejú. Väčšina sme v našom kraji podceňovaní a chceme len dokázať, že nás zle predpokladali. Chceme byť niekým, a dostať sa von. Prežiť. Tak prečo z nás všetci robia také beštie ? Myslia si, že nás to ani trošička netrápi ? Že zabíjame s radosťou ? Nie, my sa snažíme robiť to, čo všetci ostatný. Dostať sa späť. V jednotke a dvojke sa dosť podceňuje. Myslia si, že v našich malých tréningových centrách, ktoré slúžia mimochodom len ako posilňovňa, sa snažíme čo najviac cvičiť aby sme v aréne najlepšie vedeli zabíjať. Pravda je len polovičná, chodí tam len ten, kto chce. Časť z nás sa hier bojí a chcú byť aspoň trochu v kondícií, kebyže ich náhodou vyberú. A časť je tam každý deň a každú voľnú minútu. To sú väčšinou dobrovoľníci. Ja som tam chodila každú sobotu a strávila tam asi šesť hodín. Cato tam chodil každý druhý deň. Na ňom to aj vidno. Ja i keď som tam chodila tak málo, naučila som sa skoro všetko. Všetci hovoria, že som talent od prírody. V hádzaní nožmi som najlepšia, bežanie tiež ujde, mám dobrú rovnováhu. Viem aj trošička strieľať s lukom. No nikdy mi nešlo lezenie. Vždy som v tom bola najslabšia. Mali sme tam aj jeden menší bazén. I keď sa nás to tréneri snažili naučiť, nie každý to zvládol. Ja viem plávať len tak z polovice. A tiež mi docela išiel boj bez zbraní. Môže to vyzerať divne, keďže som malá a ľahká, ale človeka som vedela vždy priľahnúť a zastaviť od akýchkoľvek útokov. S päsťami mi to moc nešlo, no radili mi používať lakte. S nimi som raz pri skúške domlátila jednu babu do krvi. Naštvala ma a aj ma potešilo, že som to mohla na niekom skúsiť.

„Clove, si hore ?" započula som niekde. Zaspala som. Otvorila som oči a porozhliadla sa okolo. „Prepáč, že som ťa zobudil, no zľakol som sa. Marvel určite zomrel, nevrátil sa." takže ten hlas bol Cato. Chudák Marvel. Myslela som si to, ináč by sa už dávno vrátil. „To nevadí, aj tak som sa už mala dávno zobudiť." „Kto ešte zostáva ?" spýta sa. Zaujímavá otázka. „No, ty, ja, chalan z jedenástky, myslím že Tresh, možno aj tá malá, možno obidvaja z dvanástky a, ..." ešte jeden, ale neviem kto. „ A možno aj Foxface." doplní Cato. „A to spolu je šesť. Páni, je nás už len šesť." „Presne tak. Nastáva najťažšia časť Hier o život."

Fúúú, táto kapitola mi dala riadne zabrať, aj keď to, aký skutočne profesionáli sú, mi išlo samo. Tak, snáď sa kapitola páči :) Prepáčte, že to tak trvalo, no, proste, raz som nemala náladu, raz zas čas :D Ale tie čísla, 4400 prečítaní, 247 veteov a komentáre - to vás neskutočne povzbudí :) Ďakujem ! :3

Hope dies last :3 xox