Hry o život - Clove

Šoky

Cato ku mne pomaly príde, a sadne si hneď vedľa mňa. Má veľké telo, takže keď išiel cez trávu, trochu to svišťalo, no nikto sa nezobudil. „Dobré ráno. Vyspaná ?" - spýta sa ma Cato veľmi príjemným tónom, a ja nemám inú možnosť, než povedať mu všetko, čo sa mi snívalo. „Vieš, počas hliadky Peetu, keď som spal, sa mi sníval veľmi podobný sen. Možno sa taký sníval každému. Spal som asi hodinu, ale väčšinu času som sa budil, a snažil sa zase zaspať, ale nešlo mi to, preto som Peetu vymenil predčasne." - teraz mu zvážnel hlas, ale stále bol príjemný - „Clove, sľúb mi, že ak umriem -..." Nestihol to dopovedať, lebo som sa k nemu naklonila a pobozkala ho. Vážne ho to zaskočilo, no nielen jeho, ale aj mňa. Je to taký reflex, neviem prečo som to urobila. „Sľúb mi, že TY vyhráš. Nikto iný, len TY. Sľúb mi to." Nečakala som to, nikdy som nemala pocit, že by ma mal o niečo radšej. Ale náznakom je aj to, že neodmietol ten bozk. „Sľubujem, ale ty mi musíš sľúbiť to isté." „Sľubujem" - povedal, sadol si pohodlnejšie, a ja som si sadla vedľa neho, a oprela som sa mu o rameno. Silno ma stisol, a potom o trošku povolil. Cítim sa príjemne.

„Koľko môže byť hodín ?" - spýtala som sa, lebo mne vyzerá na desať hodín, ale nie je to isté. „Je okolo pól desiatej. Myslím, že už by sme mali vstávať skôr, kým nám budú chcieť tvorcovia Hier niečo sťažiť." „Máš pravdu, mali by sme ísť zobudiť ostatných." Idem zobudiť Glimmer, ktorá najprv frfle, pravdepodobne nie je zvyknutá tak málo spať. Po pravde ani jeden z nás. Najlepšie na tom vyzerá Peeta. Na raňajky sa trochu napijeme a potom pomocou zásob nožov v bunde zabijem veveričku a dve jašterice. Zapálime oheň, upečieme mäso a dáme si to. Je to chutné, trochu mastné, no lepšie ako nič. „Aký je dnes plán, Cato ?" - spýtala sa Glimmer. „Všetko som premyslel, kým ste spali. Pôjdeme k Rohu hojnosti a spravíme si tam táborisko. Nikde nám nebude bezpečnejšie, ako tam. Máme tam dobrý výhľad a plochu, na ktorej vieme najlepšie bojovať. Privlastníme si všetky zostávajúce zásoby a nikto sa tam na nás neopováži." „Dobrý plán, kam na to chodíš ?" - spýta sa trošku posmešne Marvel. „Vieš, najprv rozmýšľaj, potom konaj." - povie Cato so smrteľnou vážnosťou.

„Zbaľte všetky veci a zhasnite ohnisko." - rozkáže Cato a všetci ho poslúchneme. Necháme tam nedojedené kúsky jašteríc, a keď odchádzame, idem ako posledná. Sú predo mnou asi päť metrov. Zrazu za sebou začujem šušťanie. Otočím sa, pod vedomím, že to bol len vietor, fúkajúci na lúku, no zbadám tam dievča tuším z piateho obvodu, ako sa vrhá na tie jašterice a je ich. Rýchlo zakričím na ostatných - „Stojte !" „Čo sa deje ?" - spýta sa Cato. „Pozri sa na lúku - dievča z päťky - Foxface, tam je zvyšky našich jašteríc." Je to dievča o niečo vyššie a väčšie ako ja, ale má tiež pätnásť. Má ryšavé, husté a tak strašne rozcuchané vlasy, že vyzerajú trochu ako afro. Má bledú tvár do oranžova a pehy, aké väčšinou ryšavky majú. Jej meno je ako stvorené pre ňu - naozaj vyzerá trochu ako líška. „Ani som si nevšimol, že tu je" - povie Peeta. Každý s ním súhlasil, musela byť naozaj ostražitá a tichá, keďže ani jeden z nás si ju nevšimol. Dohodneme sa, že najlepšie bude, ak sa rozdelíme, každý na ňu pôjde z inej strany, aby nemala možnosť utiecť. Dáme sa na miesta, ja som medzi kerím, chrbtom k Foxface, a začnem pomaly vychádzať.

Moje kroky splynú so šušťaním trávy, tak isto aj Peetove, ktorý vychádza ako ja, len trochu ďalej. Potom z bokov, z ľavej strany Glimmer, a z pravej Marvel vylezú a tiež sa k nej pomaly približujú. Nakoniec vyjde Cato, ktorý je čelom ku Foxface a začne hovoriť - „Chutí ti jašterica ? Nožom ju zabila Clove, a teraz zabije teba." Foxface sa porozhliadne a keď zistí, že nemá kam ujsť, chytí obhorené drevo, ktoré musí ešte stále riadne páliť, a hodí ho do Glimmer. Začne jačať, drevo sa na jej tele rozdrví a začne sa z neho pariť. Využije príležitosť, kým sa pozeráme na Glimmer, rozbehne sa a ja si to rýchlo uvedomím a hodím do nej nôž. Trafím jej do lýtka, no zapichne sa tam iba hrot. Rýchlo si ho vytiahne a beží ďalej. Cato, Peeta a ja za ňou potom ešte bežíme, no má náskok, a nemáme šancu ju dobehnúť. Ani jeden z nás nie je taký dobrý bežec.

Vrátime sa rýchlou chôdzou k Marvelovi a Glimmer, ale po ceste medzi sebou nepovieme ani slovo. „Glimmer, si v pohode ?" - spýta sa starostlivo Cato. „Som v pohode, len to trochu páli, ale to prejde." - odpovie Glimmer. V jej hlase cítiť iróniu a hnev, ale to je u nej normálne. „Ok, tak poď, postav sa, pokračujeme ďalej." - povie Cato. Cesta k Rohu hojnosti trvá približne jeden a pól hodiny normálnym tempom, ale som trochu unavená a smädná. „Hej, máme ešte nejakú vodu ?" - spýtam sa, lebo to už dlhšie nevydržím. „Áno, máme ešte jednu fľašku, takže vážený, každý po jednom glgu !" - povie Cato. Je to taký náš šéf. Všetci ho poslúchame na slovo, pretože vieme, že stačí, keď raz pohne rukou a je s nami koniec. „Aha, pozrite na túto slučku." - zvedie pozornosť Peeta. Je to malá slučka, asi pasca na nejaké zviera. „A čo s tým ?" - spýta sa Marvel. „Je to Katnissina slučka, viem to. Je v tom profesionálka. Bola tu. Možno dávnejšie, ale bola." „Aha. Ďakujeme, aj keď nám to teraz asi moc nepomôže." - poviem trochu drzo, ale myslím to dobre. „Sľúbil som, že ju k vám privediem, tak sa snažím." - povie obranne Peeta. Dopijeme a pokračujeme v ceste.

Sme už skoro pri Rohu hojnosti, keď uvidím, koľko práce je okolo neho. Všetko je tam porozhadzované. „Ok, najeme sa a pustíme do práce." - povie Cato a ja s ním súhlasím. S prázdnymi žalúdkami by sme toho moc nenarobili. Dáme si sušené mäso so sušenými paradajkami. Všetkým nám stačilo a pustíme sa do upratovania. „Takže, všetko dáme na jednu kopu. Spravíme z toho pyramídu. Bude to chvíľu trvať, ale dáme to." - povzbudzuje nás Cato. Všetko dáme na kopu, prezrieme všetky ruksaky, ak je tam niečo dobré, tak to vyberieme. A takto to pokračuje asi tri alebo štyri hodiny.

V tom poslednom ruksaku objavím nočné okuliare, ktoré som dnes na sebe mala. Neviem prečo, ale nasadím si ich. Očakávam, že sa mi zase začne krútiť hlava, no namiesto toho pred sebou vidím mapu, asi arény. Je tam päť červených, pohybujúcich sa bodiek okolo mňa. Ja som zelená bodka a stojím. Vtedy som pochopila, prečo je to na solárnu energiu. Cez deň, keď na to svieti slnko, sa nabíjajú a ja sa zatiaľ pozerám na mapku a zistím, kde sú splátci a cez noc to slúži ako nočné okuliare. Ale dosah tej mapky je len 500 metrov okolo mňa. Nie je to bohvie koľko, ale vystačí na záchranu života. „Hej, Cato, poď sa pozrieť na toto !" - zakričím na Cata a ten sa za mnou hneď otočí a beží ku mne. „Čo sa deje ?" - spýta sa starostlivo. „Nasaď si ich, a uvidíš."

Ták, a je tu nová časť :) Veľmi sa ospravedlňujem, že až teraz, ale nemohla som kvôli očiam :) Predovšetkým sa chcem poďakovať za skvelých 500 prečítaní a 20 vote ! :) Ani neviete, koľko to pre mňa znamená, dáva mi to inšpiráciu písať ďalej :) Dúfam že sa vám aj táto časť bude páčiť, a hneď ako dostanem okuliare, tzn. v pondelok alebo utorok bude nová časť :) I really tkanks you ! :)

Hope dies last ! :3