Hry o život - Clove

Stretnutia

Stojí na tenkom konáriku na vysokom strome. Všimne si, že sa na ňu pozerám a hneď skočí na ďalší konár o strom ďalej. Ani sa nenazdám a je už mimo môjho obzoru. Je ako veverička. V 11. kraji sa pestujú plodiny a možno sa na nejakých stromoch naučila skákať. Ale až takto ? Musím uznať, že je fakt dobrá. Stojím ako stĺp a premýšľam.                                     Z tranzu ma vytiahne až Marvel - „Haló Clove, si v pohode ?“                                             „Oh, áno, prepáčte. Videla som dievča z jedenástky -..“ – nestihnem to dohovoriť lebo ma preruší Cato – „Ty si videla Rue ? Tú sme ešte vôbec nevideli, vie sa dobre schovávať. Ak mám povedať pravdu, myslel som si, že zomrie hneď v prvý deň.“            „Chcela som vám to povedať, ale ona si rýchlo uvedomila našu blízkosť a odskákala. Vie skákať ako veverička.“ – podotknem.                                                           „Dobre, nevadí, na tú ešte máme čas. Ideme ďalej, poďte.“ – povie Cato.                                              

 Kráčame popri rieke ale čoskoro nás to omrzí a ideme hlbšie do lesa. Nachvíľu zastavíme aby sme sa trochu občerstvili. Z ruksaku si vyberiem sušené slivky s mrkvou a chcem to zapiť vodou no zistím, že tam žiadnu nemám, je v nej iba nejaký prášok, ktorý má pravdepodobne vyčistiť vodu od nečistôt.       
„Hej, máte vodu ?“ – zakričím na ostatných. „Nie, nemám, len nejaký prášok v nej.“ – povie Glimmer a podľa jej hlasu súdim, že dosť naštvane.                                                     „Je to jasné, vraciame sa späť ku rieke. Za chvíľu sme tam, tak sa trochu najedzte a ideme.“ – povie Cato.                                                                                                                         Ideme svižným tempom, dole ku rieke. Keď už počujeme šuchot rieky, spomalíme. Cesta trvala asi 25 minút a dosť sme vysmädli.                                                               Dôjdeme ku rieke a každý si naberieme plnú fľašu vody. Asi 20 minút musíme nechať tú vodu vo fľaši, kým ju ten prášok zbaví nečistôt. Zatiaľ si sadneme na kamene a pozeráme sa do blba.            

Po asi 10 minútovom mlčaní sa ozve Peeta – „Čo budeme potom robiť ?“                     Cato sa zatvári, že premýšľa, pritom všetci vieme, že má už dávno dovymýšľané.           Po chvíľke nás oboznámi s tým, na čo prišiel – „Keď si to tak zoberieme, včera nik nezomrel, a Kapitolčanov to možno začína nudiť. Chcú vidieť nejakú obeť, a to čo najskôr. To znamená, že ak včera boli mutovia, dnes neprídu zase. Dnes chcú, aby sme sa stretli s nejakým splátcom. Nasmerujú ho ku nám, tým som si istý. Musíme byť pripravený, aj keď sme v oveľa väčšej presile. Takže, my nemusíme robiť nič, tvorcovia hier, to spravia sami.“          Chcem pootvoriť ústa od úžasu. Odkiaľ toto všetko vie ? Akoby mal nadprirodzené myslenie. Premýšľa naozaj logicky.                                                                                          „Čo, nemáte slov ?“ – spýta sa Cato trochu posmešne, lebo všetci sme sa zastavili ako stroje, a stavím sa, že sme všetci premýšľali nad tým istým.                         „No, trochu hej.“ – odpoviem, lebo nastalo jedno z tých trápnych tích, keď nikto nevie odpovedať.

Voda sa už očistila, a tak všetci s veľkými glgmi pijeme vodu, akoby sme ju už týždeň nemali. Ale je to fakt úľava. Keď dopijeme, tak sa postavíme, a kráčame popri rieke. Zabávame sa a smejeme sa, akoby sme ani neboli v Hrách o život.                                                                                             Ako tak kráčame, z diaľky zbadám nejakú postavu. Chvíľu zaostrujem, no potom je to jasné – je to určite Katniss, je zranená a k tomu ešte spí. Myslím, že najlepšia kombinácia na smrť.                              „Pozrime sa, koho tu máme.“ – ohlásim ostatným s miernym úškrnkom.                     „Poďte, ideme !“ – vyhlási Cato a rozbehneme sa.                                                 Nanešťastie sa zobudí a rýchlo sa dostáva z kaluže. Rýchlo za ňou bežíme ale Peeta je trochu za nami a začne pokašliavať. V behu za ním kričím aby si švihol. Ani jeden z nás nepodáva svetový výkon, lebo väčšina z nás je ťažšia, hlavne Cato a Marvel a Glimmer tiež nebehá bohvie ako. A Peeta, toho ani nekomentujem. A vyzerá to tak, že ani Katniss už nevládze bežať a vylezie na strom asi do 10 metrovej výšky. Ide jej to fakt skvele.                      Zastavíme pod ňou a vydýchavame, keď sa nás spýta zaujímavú otázku, ktorá nás všetkých zarazí – „Ako sa vám darí ?“           Cato odpovie za nás všetkých – „Celkom dobre. A tebe ?“                                                     „Na môj vkus je dolu trochu teplo.“ – spraví krátku prestávku – „Tu hore je lepší vzduch. Nepridáte sa ku mne ?“                     Vidno, že to Cata naštvalo a odpovedá – „Veľmi rád.“                                                           „Vezmi si toto, Cato.“ – povie Glimmer a podá mu strieborný luk so šípmi.               Pozriem sa na Katniss a uvidím iskričky v očiach. Určite ten luk chcela ona. Pozrie sa na Peetu, podľa mňa je na neho naštvaná, že ju podrazil.                                   „Nie,“ – odpovie Cato a odstrčí luk. „Lepšie si poradím s mečom.“                                         Vytiahne si meč – vlastne dýku s krátkou čepeľou, ktorú má zastrčenú za opaskom. Cato sa vytiahne na strom, no v tom sa začne Katniss šplhať ešte vyššie. Nikto z nás nevie tak dobre šplhať, na to sme dosť ťažký. Myslím, že je to jej taktika. Cato sa dlho na strome neudrží, lebo sa pod ním zlomí konár a s veľkým rachotom padne na zem. Dúfam, že sa mu nič nestalo. Postaví sa, a začne naštvane kričať.                                                                                                                                                 „Idem to skúsiť ja.“ – povie Glimmer a začne šplhať.                                                       „Dáš to Glimmer !“ – povzbudzuje ju Marvel.                                                                 Keď pod ňou začnú praskať konáre, radšej zastane a pokúsi sa vystreliť na Katniss. Strelí neďaleko vedľa nej, no vidno, že s ním nevie narábať. Katniss len ten šíp zoberie a začne s ním posmešne mávať. Glimmer radšej zlezie, asi pochopila, že s jej streleckými schopnosťami nemá logiku na ňu strieľať. Dáme sa do skupinky, a dohadujeme sa, čo budeme robiť.               „Pozrite sa, nemá logiku sa ju snažiť teraz ohroziť. Stmieva sa, ani jeden z nás nevie dobre šplhať a ona nezlezie.“ – poviem kludne.                                                                   „Ale čo budeme potom robiť ?“ – spýta sa nazúrene Cato. Asi ho dostal ten pád.                                                                        „Nech si zostane hore. Aj tak nikam neujde. Postaráme sa o ňu ráno.“ – povie hlasno Peeta a zase sa na neho všetci zaskočene pozeráme.                                                         Ten chalan sa prekonáva, ak bol ešte nedávno do nej až po uši. Vidím Katnissin výraz, a vyzerá, že ju to fakt zabolelo. Bodaj by. Rozhodneme sa založiť oheň na ktorom niečo opečieme. Neďaleko som zahliadla jašterice. Vytiahnem nôž a hodím ho do jašterice. Následne to zopakujem tri krát. Očistím ich a opečiem na ohni. Konečne čerstvé mäso. Som poriadne hladná. Všetko dojeme a napijeme sa. Pomaly sa schyľuje k noci. Húkanie sov a mierny šumot lístia k tomu nasvedčuje. Rozhodnem sa ľahnúť si. Pred nami je určite náročný deň.

 Tadadáá a je tu nová kapitola ! :3 Prepáčte, že to tak trvalo, ale nemala som času :D Musím sa vám poďakovať za 20 followerov, dokopy vyže 1700 pozretí a 82 voteov ! :) Ja nedýcham ! :D Snáď sa vám táto kapitola páčila, pri nejakých upozorneniach píšte do komentárov :) 

Hope dies last ! :3 xox