Hry o život - Clove

Mŕtve dievča

Kráčame v normálnom tempe, vďaka tým okuliarom ešte aj vidíme, aj keď je už slnko pomaly na úsvite. Sme už blízko, tak spomalíme, aby sme boli tichší. Keď sa priblížime k ohňu, uvidím tam dievča, vyzerá na 13 rokov, má hnedé vlasy po plecia a vôbec netuší, že tu sme. Na chvíľu mi aj dôjde ľúto zabiť ju, no tú myšlienku si z hlavy hneď vyženiem. Čím menej súťažiacich, tým väčšia šanca pre mňa alebo Cata. Keď dôjdeme ku dievčaťu, postavíme sa akoby do trojuholníka - Cato vpredu, ja vedľa neho tesne za ním, Glimmer na druhej strane vedľa a za Catom a Marvel tak isto ako Glimmer akurát že veľa mňa a na druhej strane. A ešte Peeta, ten je mimo nás, trochu ďalej naľavo od Glimmer.

 „Pozrime sa koho to tu máme" - povie Cato, akoby vedel o koho ide. Dievča sa zobudí, a veľmi sa zľakne, vidno jej to v tvári. No my nemáme zľutovanie. „Prosím, nezabíjajte ma, veď ja vám nič nespravím !" - hovorí dievča takým detským hlasom. „To si si mala rozmyslieť, kým si zakladala oheň" - povedala som zas ja, a dievča odvrátilo hlavu na mňa. Som síce o 2 roky staršia, ale to dievča je vysoké skoro ako ja. „Prosím, prosím, pro..."- nestihla to dohovoriť, Cato sa na ňu vrhol s dýkou, strčil jej ho do brucha a potom do pravého pleca. Dievča vydalo smrteľný výkrik, nemá šancu. „Dvanásť mŕtvych, zostáva jedenásť !" - vykríkne Marvel radostným tónom a zahúka. Všetci sa rozosmejeme. Oveľa viac škodoradostne ako normálne radostne. „Radšej zmiznime, nech vezmú telo, skôr než začne smrdieť." - povie Cato. Svojím spôsobom má pravdu.

Prejdeme na čistinu a ja si všimnem, že cez okuliare vidím veľmi zle, krúti sa mi hlava, akoby som bola opitá. V tom si všimnem, že na okuliaroch je malý solárny panel. „Počkajte, vybíjajú sa mi okuliare !“ – skríknem na ostatných. „Vybíjajú ?!“ – nechápavo sa na mňa pozrie Glimmer. „Áno, moje okuliare sú na solárnu energiu a už dlho neboli na slnku tak sa nemali ako nabiť.“ – odpoviem, a pripadá mi divné, že ostatným ešte fungujú – „Vy to nemáte na solárnu energiu ?“ „Nie, ja mám normálne, ty máš nejaké iné.“- povie Glimmer. „Aha. V každom prípade, potrebujem baterku. Máte pri sebe nejakú baterku ?“ Cato sa pozrie do ruksaku, vytiahne jednu baterku a hodí mi ju. „Len nám prosím nesvieť do tváre.“ Baterku chytím a zapnem. Je fakt dobrá, dobre svieti. Chápem tomu, čo povedal, kebyže im zasvietim do tváre, oslepnú.

„Nemali by sme už počuť výstrel z dela ?“ – spýta sa Glimmer. Má pravdu, nepočula som delo. Nie je možné že ešte stále žije. A ak áno, chce byť už mŕtva. „Podľa mňa áno, nič im nebráni, aby k nej hneď prišli.“ – povie Cato. „Iba ak nie je mŕtva.“ „Určite je, sám som ju prebodol.“ „Tak prečo nepočuť delo ?“ – povie mu trochu drsnejšie Glimmer, vyzerá byť nahnevaná. Nerada stráca čas, využíva každú jednu minútu. „Niekto by sa tam mal vrátiť a dokončiť to.“ – odpoviem ja, lebo nemám chuť na hádky, a tiež som aj unavená, chcem dobre využiť čas. „Jasné, nechceme ju predsa stopovať dvakrát !“- povie už fakt rozzúrene Glimmer. „Vravím, že je mŕtva !“ – povie Cato netrpezlivo, lebo niekedy si nevie priznať, že nemá pravdu. Glimmer sa zažne hádať s Catom, potom sa k tomu pripletie aj Marvel, a čo to poviem aj ja. „Zabíjame čas ! Idem ju doraziť a môžeme pokračovať.“ – povedal ten, od ktorého sme to najmenej čakali. Peeta. Všetci stíchneme a vyjavene sa na neho pozeráme. On ešte nikoho nezabil, bude to pre neho premiéra. Po pravde, aj som zabudla, že tu je. Je veľmi tichý, a nenápadný. „Len do toho, zamilovaný.“ – povie Cato, asi je ešte stále presvedčený, že je mŕtva – „Presvedč sa sám !“

 Peeta odíde a Glimmer sa vrhne ku Catovi a začne mu šepkať, vlastne je to niečo viac ako šepot – „Prečo ho rovno nezabijeme, nech je pokoj ?“ Cato asi dve sekundy rozmýšľa, a potom odpovedá – „Len nech s nami zostane. Komu to uškodí ? Dobre narába s nožom.“ Neviem prečo ho Cato tak obhajuje, aj keď s tým nožom má pravdu. Niekde som počula že doma bol pekár, tak možno vďaka tomu, že rezal chlieb a pečivo, s ním vie dobre narábať. Cato ešte pokračuje – „A okrem toho nám ju pomôže nájsť.“ Po chvíli ma napadne, že tým myslia Katniss. Úplne som zabudla, že nám s ňou pomáha. Ale to dievča treba zabiť. Kým nebude mŕtva, nebudem v pokoji spávať. „Prečo ? Myslíš, že uverila jeho sladkým rečičkám ?“ – odpovie mu Glimmer. Tentokrát sa do reči, teda šepotu, zamiešam aj ja – „Možno hej. Pripadala mi dosť jednoduchá. Vždy keď si predstavím, ako sa vrtela v šatách, zdvíha sa mi žalúdok.“ Hovorím pravdu. Naozaj sa mi z toho dvíha žalúdok. „Veľmi by ma zaujímalo, za čo dostala jedenástku.“- povie Glimmer, a ja s ňou súhlasím – „Stavím sa, že jej miláčik to vie.“ Poviem to trochu sarkasticky, a všetci sa potichu zasmejeme.

Vracia sa Peeta. „Bola mŕtva ?“ – spýta sa Cato. „Nebola, ale teraz už je.“ – odvetí Peeta, a všetci započujeme výstrel z dela. Pochvalne a ironicky mu potichu zatlieskame, lebo nás napadlo, že je to jeho prvá obeť. Snaží sa zdvihnúť kútiky úst tak, ako to robíme my, že sa nad tým ironicky pousmejeme, ale nejak mu to nejde. Vidím mu to v tvári. Je nešťastný. Pomaly sa rozbehneme, mne osobne sa s tou baterkou behá ťažšie ako ostatným a keď ide okolo mňa, zašepkám mu – „Kašli na ňu, bolo to bezvýznamné dievča, a ani si ju nepoznal. U nás je takéto zabíjanie bežné. Dúfaj že si to nevšimol Marvel“. Len sa pousmeje a odpovie „Ok“. Ten chlapec nikdy nebude jeden z nás. Na to je príliš citlivý.

Dobehneme na malú lúku, kde sa napijeme každý po jednom glgu, a rozdelíme sušenú mäso s príchuťou mrkvy. Bolo to fakt chutné. Rozprestrieme si spacáky, ktoré sú nastavené tak, že sa prispôsobia telesnej teplote. Na hliadke bude prvé dve hodiny Peeta, potom Cato, a potom Marvel. Nás, baby, nechali pre dnešok oddychovať. Aspoň že tak, lebo by som dlho nevydržala, taká som strašne unavená. Zavriem oči a ponorím sa do hlbokého spánku, v ktorom mi pred očami behá to mŕtve dievča, má na bruchu a hrudi napísané – „ďakujem za smrť“. Zrazu jej začnú oči vyliezať z jamiek a z každého miesta, odkiaľ mohlo niečo vytekať, vytekala krv. Bolo to strašidelné. Jej hnedé vlasy sa premenia na bielu, veľmi obledla, odvšadiaľ jej vytekala krv. Rozdýchaná a spotená sa zobudím a hľadím okolo seba. Práve je na hliadke Cato. Pozrie sa na mňa, a keď uvidí, že všetci ostatný spia, priblíži sa ku mne.