Hry o život - Clove

Mutovia

„Čo to má byť ?“ – spýta sa prekvapivo a zvedavo Cato. „Je to mapa arény, nájde to splátcov 500 metrov okolo nás. Vidíš tú jednu zelenú bodku ? To si ty. A tie červené sme my ostatný.“ – hovorím to pomaly, aby pochopil a nemusela to opakovať. „Wau, ako si na to prišla ?“ „Ani neviem, dala som si ich na seba cez deň a uvidela som tam toto.“ „Je to fakt super, zbaľ to do toho ruksaku, kde máme potrebnú výzbroj.“ Postavím sa a dám tie okuliare do ruksaku.

„Hej Cato, ty to vieš najlepšie. Koľko je hodín ?“ – spýta sa Glimmer, trochu povrchným hlasom. Berie ho ako samozrejmosť, vlastne každého, a to sa mi na nej nepáči. Nemám ju ani moc v láske, no musím spolupracovať. Cato chvíľu zarozmýšľa, pozrie sa na slnko a na tieň, a potom odpovie- „Je asi šesť hodín, mali by sme si pripraviť spacáky a najesť sa. Túto noc budú na hliadke Glimmer s Clove. A ozaj, aj s Marvelom, pretože on predošlú noc tiež len spal.“ Glimmer vystrúha grimasu a začne protestovať. Ja som najprv pretočila očami, ale potom sme sa na nej všetci začali smiať. Niekedy sa chová ako princezná. Už sa trochu stmieva, nevidíme najlepšie, a tak si dáme nočné okuliare.

Prejdeme k pyramíde, a každý si vyberie, čo chce. Ja si vyberiem jablko a vyzerá to ako cestoviny, také tie špirálové so zeleninou. Ostatný si vybrali mäso, až na Peetu, ten si vybral nejaký chleba a teraz si ho prezerá v rukách. Podídem k nemu a spýtam sa ho, čo to robí. „Vieš, u nás v dvanástom kraji som bol pekár, a v chleboch sa fakt vyznám. Tento vyzerá byť obyčajný, no nie je. Je z kapitolu. Na prvý pohľad normálny chleba, no čuchni si.“ Pozerám na neho ako na hlupáka, ale čuchnem si. „Čo cítiš ?“ – spýta sa ma Peeta. „Je tam syr. A šunka. Voní to fakt fantasticky. Mám pocit, že som také jedla v kapitole.“ Neklamem. Naozaj tam také bolo, a chutilo to fakt fantasticky. „Presne tak. Vieš, asi ma považuješ a divného, no mňa to fascinuje. Baví ma to skúmať.“ „Chápem ťa. Ja mám asi taký vzťah k nožom. A teraz idem jesť, mal by si aj ty.“ – poviem a odídem. Dám si tie cestoviny, chutia fakt skvelo. A keď zistím, že mi v žalúdku ešte trochu miesta zostalo, dám si aj to jablko. S Glimmer a Marvelom sme sa dohodli, že prvý pôjde Marvel, keďže my baby sa trochu bojíme byť v tej najväčšej tme. Druhá pôjdem ja, a tretia pôjde Glimmer. Som unavená, to vytváranie pyramídy ma fakt unavilo. Uložíme sa pod Roh hojnosti. Marvel sa usadí a opre, nasadí si nočné okuliare, a so závisťou na nás pozerá. Vidno, že je tiež unavený. Dnes zaspím dosť rýchlo, a k tomu nemám nočné mory. Vyzeralo to, ako dokonalá noc, no nie. Marvel začne kričať, že niečo počul. Svišťanie a vytie.

 Rýchlo vyskočíme na nohy, nasadíme si okuliare, zoberieme zbrane, a čakáme. O chvíľu uvidíme bežať nejaké zviera. Teda nie jedno, ale tri. Je to fakt veľké. Keď sa to k nám priblíži, viem čo to je. Sú to zmutované zvieratá. Vyzerá to ako zmutovaný medveď s líškou. Má to takú ryšavú farbu, uši ako medveď, rýchli ako líška, výkriky ako medveď. A chvost, ten je hnedý, a špička je biela. To všetko by sa dalo. No keď som uvidela tie zuby, skoro som odpadla. Boli ostré a veľké ako ... ani neviem opísať ako. Muti sa k nám približujú, a my vyberáme svoje zbrane. Ja a Peeta to vieme dobre s nožmi, Cato si vybral do jednej ruky oštep a do druhej sekeru, Glimmer luk, s ktorým jej to, priznajme si to -  moc nejde, a Marvel má kušu.

Glimmer začína strieľať šípy a jeden zasiahne muta do pľúc. Rýchlo sa k nemu rozbehne Cato a strčí mu oštep rovno do srdca. Zviera ihneď zomrie a spadne s veľkou silou na zem. Marvel strelí do jedného šíp tiež, no ten vyzerá byť oveľa silnejší a ani si to nevšimne. Ja s Peetom sa rozbehneme ku druhému mutovi, ten je menší, snáď ho zvládneme. Namierim svoj nôž a hodím ho presne do oka. Zviera začne kňučať. Vtedy využije situáciu Peeta, nože si zoberie do obidvoch rúk a zapichne ich do rebier. Všimne si nás Glimmer a vystrelí. Šíp zasiahne jeho brucho, a ihneď spadne a začne silno krvácať. Určite vykrváca a umrie. Zostáva už len ten jeden. Nakoniec sa rozhodne Cato hodiť oštep do jedného muta, no zasiahne len ucho. Zviera sa nahnevá a vrhne sa po Catovi. Skočí na neho a Cato uhne v poslednej chvíli. No mut mu zasiahne pazúrmi trochu hrude a dosť mu to začne krvácať. Bolestný výkrik Cata tomu nasvedčuje. Vtedy sa rozhodneme, že Marvel vystrelí kušou a zasiahne pravé rameno. Potom sa toho ujme Glimmer, tá strelí do ľavého stehna. Nasledujeme my dvaja a naše nože zasiahnu ľavé plece a pravé stehno. Ako posledný sa toho ujíma Cato, ktorý po ňom so silou hodí sekeru. Zviera bolesťou zakňučí a hneď padne na zem. Tá sa po tom chvíľku natriasa. Všetci si vydýchneme a otočíme sa ku Catovi.

Cez noc sa na to nepozerá moc dobre, no je to vážne. Tiahne sa mu pásik od ľavého pleca až k pupku. Je to až do mäsa, dosť mu to krváca a nevyzerá to najchutnejšie. Rozhodneme sa, že ideme spať, a ráno sa na to pozrieme. Bojovali sme proti mutom asi hodinku. To znamená, že ešte takých päť až šesť hodín môžeme spať. No ja som práve na hliadke. Keď nejako odhadnem, že prešli už dve hodiny, idem zobudiť Glimmer. Trošku frfle, no ináč sa moc nesťažuje. Ja si môžem konečne v pohode ľahnúť a spať. A aj sa mi to darí, zaspávam takmer okamžite a opäť nemám nočné mory. Keď sa ráno zobúdzam, cítim sa plná energie a myslím, že to bude potrebné. Ostatný vyzerajú tak isto. No zrazu ma napadne Cato.

 „Cato, ako sa cítiš ?“ – spýtam sa dosť starostlivo. „Som ok.“ – odpovie. Pozriem sa na tú ranu. Skoro odpadnem. Rozhodne to nie je ok. Potrebovalo by to tú zázračnú kapitolskú mastičku a dezinfekciu. „Potrebovala by som nejakú mastičku a dezinfekciu. Ale to tu asi nemáme, že ?“ – spýtam sa. „Nie nemáme, lieky som ukladal ja a nič také tam nebolo, len niečo dezinfekcii podobné. Na.“ – povie Peeta a hodí mi nejakú fľaštičku. Prečítam, čo je na nej napísané, a naozaj to je niečo také ako dezinfekcia. Vydezinfikujem to, no asi to stačiť nebude. Zrazu započujem nejaký zvuk a z oblohy sa spustí nejaký padáčik. Odbalím ho a nájdem tam mastičku. „Vyhraj to. K.“ Poslal mu to Catov mentor – Kolias. Natriem mu to, a už teraz to vyzerá oveľa lepšie. Najeme sa, ja si dám mäso s asi nejakým karí korením. Dnes sa cítim fakt skvele.

Keď doraňajkujeme, rozmýšľame, čo budeme robiť. „Poďme na prehliadku do lesa. Možno niečo nájdeme.“ – navrhnem. „Alebo niekoho.“ – opraví ma Glimmer. Má pravdu. Alebo niekoho. Vydáme sa do lesa po smere rieky. Nie je nijaký vietor, krásne počasie. No ja som započula šušťanie – či kýchnutie ? Niečo také. Zastavím a rozhliadam sa. Bolo to ťažké, no našla som ju.

Takže je tu nová kapitola po dlhom čase, za čo sa fakt ospravedlňujem, no nemala som čas :) V prvom rade sa vám chcem poďakovať za neuveriteľných vyše 930 pozretí a takisto 46 vote ! :) Vyrazili ste mi dych, nečakala som, že to bude mať taký veľký úspech, dávate mi inšpiráciu a nádych písať ďalej ! :) Ani neviem, ako sa vám poďakovať :) P.S. táto kapitola mi dala zabrať, hlavne tý mutovia, tak snáď to oceníte ! :) :3                                                                                                                         Hope dies last ! :) :3 xox