Mysterious

5.časť

Nemohla som uveriť vlastným očiam. Práve sme stáli pred lunaparkom Mysterypark.
Chodievala som tu s mojou sestrou keď sme boli malé. Stála som pred vchodom a usmievala sa. Spomenula som si ako som so sestrou vždy chodila do strašidelného zámku. Stále som sa tam bála ísť. Ale teraz by som tam v pohode zašla. Boli tu aj rôzne iné úžasné atrakcie. Bolo tu obrovské krásne vysvietené mlynské kolo, dlhá horská dráha cez rieku, veľký Autodrom, zrkadlové bludisko a mnoho ďalších skvelých atrakcií. Dokonca aj rôzne stánky s občerstvením. Pozrela som na Raya. Celý čas na mňa pozeral keď som sa usmievala. "Pripravená na zábavu?" spýtal sa s úsmevom na tvári. Prikývla som a spolu sme vošli dovnútra. Ako prvé sme šli vyskúšať horskú dráhu. Konečne som sa cítila úžasne a zabudla som na negatívne myšlienky. Bola som skoro celá mokrá. Ale stálo to za to.

Vyskúšali sme skoro všetky atrakcie. Najlepšia bola aj tak horská dráha.
Boli sme aj v zrkadlovom bludisku. Kde som znovu videla moju sestru. "Máš sa zbližovať s Adamom a nie s týmto darebákom." ukázala na neho. Zamračila som sa. Nemohla som nič povedať keďže bol pri mne Ray. Videla som ju v každom zrkadle, ktoré tam bolo. Náhle sa mi zatočila hlava. Cítila som sa na odpadnutie. Podlomili sa mi kolená, ale našťastie ma Ray chytil. "Si v pohode?" spýtal sa neisto. Stále ma držal. "Dostaň ma odtiaľ. Prosím ťa." povedala som a ledva som sa udržala na nohách. Držal ma okolo pása, aby som nespadla. Bolo to celkom.. príjemné. Vyšli sme z bludiska. Konečne čerstvý vzduch. "Nechceš vodu?" ozval sa Ray po chvíli. "Nie,nie. Vďaka." usmiala som sa. "Nie je začo Emily." úsmev mi opätoval. Zadivene som na neho pozrela. Nespomínam si na to, že by som sa mu predstavovala. "Odkiaľ vieš moje meno?"
"Od tvojej sestry." prezradil. Nadvihla som obočie. "Poznal si sa s mojou sestrou?" pozerala som na neho. "Chodila s mojím naj kamošom. Ako by som ju nemohol poznať?" povedal a zastavil sa pred stánkom s cukrovou vatou. Kúpil jednu obrovskú s príchuťou jahoda. Tú som si so sestrou kupovala. Bola to naša obľúbená. Ray mi ju nastavil, aby som si kúsok odtrhla. Neváhala som a odtrhla si veľký kus. Nevedela som to strčiť do úst. Ray sa mi začal smiať. "Prestaň. Nie je to vtipné." začala som sa smiať aj ja. Nakoniec sa mi to podarilo dostať do úst. "No späť k téme.. Spomínala ma?" zvedavo som sa opýtala. "Veľakrát.. Ale neboj sa. Len v dobrom." odkusol si kúsok z vaty. "Čo o mne vravela?? Hovor.. Všetko." sadla som si na najbližšiu lavičku a čakala na odpoveď. Prisadol si ku mne. "Musíme sa rozprávať o nej? Nekaz si zábavu. O nej sa môžme porozprávať inokedy. Len dnes na to nemysli. A vezmi si ešte." podal mi vatu. Vzala som si a povedala: "Tak fájn." Usmiala som sa. Pomaly sa začalo stmievať. Chcela som sa ešte prechádzať. Zrazu mi prišla esemeska.

Spĺňaj si svoju úlohu a nerob somariny.
-Alison

Pozrela som na Raya. "Stalo sa niečo?" zdvihol obočie. "Nie.. To len mama. Písala mi že mám prísť." zaklamala som. "Odprevadím ťa." usmial sa. "Nemusíš." úsmev som mu opätovala a vstala z lavičky. "Nemusím. Ale chcem." vstal aj on a následoval ma.

Cestou sme sa len rozprávali. Nič zvláštne. "Tak dúfam že sa ešte uvidíme Emy." hodil na mňa úsmev a odišiel. Emy? Fakt?
Vošla som do bytu. Doma bola opäť len mama. "Som doma!" zakričala som. Mama vyšla zo spálne. "Kde si sa túlala? A s kým?" zvraštila obočie a nadvihla kútik úst. Nevedela som čo povedať. Tak som jej aspoň povedala polopravdu: "Bola som s Adamom. Rozprávali sme sa o Alison."
"Hmm.. no dobre. Ja si idem ešte pospať, keď budeš hladná v kuchyni máš sendviče. Ocko príde niekedy o desiatej." povedala a vrátila sa do spálne. Vošla som do izby. Sestra ma tam čakala. "No to ti teda trvalo." prekrížila si ruky. "Čo máš za problém?" nechápala som. "Svoju úlohu si plním. Tak potom?" dodala som."Nemáš za úlohu poznávať sa s Rayom." mračila sa na mňa. "To je moja vec." zvýšila som hlas. "To teda nie!" pridala sa Alison. "Robím to čo mám. A čo budem mať z toho??" uprene som sa na ňu zahľadela. Neodpovedala. "Nič." odpovedala som si za ňu. "Napíš Adamovi." prikázala mi. Zdvihla som obočie. "A keď nie?" nedala som sa. "Prosím ťa o to. Chceš vedieť čo sa mi stalo nie?" vydierala ma. To som na nej neznášala. Vzdychla som si a vytiahla mobil. "Čo mu mám napísať?" spýtala som sa. "Čo ja viem. Ako sa má? Čo robí? To je na tebe."
Ako prvé som si ho uložila do kontaktov. Začala som písať

Emily:
Ahoj :) ako sa máš? Čo porábaš?
Adam:
Čauky :3 ako sa mám? Ujde to. :) a momentálne ležím a píšem si s tebou :) a čo ty? Ostala si ešte v meste?
Emily:
Tak mám sa v pohode. :) a sedím :D aa no prišiel za mnou Ray. Tak som s ním chvíľu bola. :)

Neodpisoval. Až som sa začala diviť. Tak som mu napísala znovu.

Emily:
Inak, neotravujem? :)
Potom uz mi odpísal:
Adam:
Nie. :) som rád že si napísala. ;) môžeme sa ešte niekedy strenúť?
Emily:
Samozrejme. :)
Adam:
Fájn. Teším sa. :)

Už som nevedela čo mu mám písať, tak som to nechala tak. Pozrela som na sestru. "Dúfam, že si spokojná." povedala som a odložila mobil. Usmiala sa na mňa. Zakývala mi a prešla cez okno ako to robí skoro vždy. A zase sama. Premýšľala som. Čo má také Adam, čo mám vziať? A prečo som bola s Rayom? Načo ma zaviezol do Mysteryparku? Kládla som si mnoho otázok. Snáď sa to dozviem čoskoro. Už ma to unavuje a to som len na začiatku. Kto vie, čo ma ešte čaká. Myšlienky mi zablúdili k Rayovi. Dnes som si to fakt užila. Ani neviem kedy naposledy som sa takto zabávala. Ten chalan mal niečo do seba. Musím uznať, že sa mi celkom páči. Neviem prečo. Je taký tajomný. Prečo sa nemôžem zbližovať s ním ale s Adamom? Preco mi on nedal svoje číslo? Ale ani Adam nie je zlý. Je milý, ale nepriťahuje ma. Za to Ray.... Mala by som prestať premýšľať. Oboch poznám ledva 24 hodín.
Panebože! Zajtra je škola. Úplne som zabudla. Síce tam ísť nemusím, ale čo budem robiť doma? Nič. Takže som sa rozhodla, že do školy pôjdem. Začala som si pripravovať veci. Mala by som sa učiť na zajtrajší test z franiny. Dúfam, že ma ospravedlní. Nič som sa totižto neučila. S učením som nikdy problémy nemala. Mala som dobré známky. Najhoršiu som dostala trojku. Aj to málo čo.

Prišla na mňa únava. Bolo ešte len osem hodín. U mňa je to nezvyk. Tak som si vzala 2 sendviče a zjedla ich. Boli trochu nedopečené. To sa mojej mame nestávalo. Asi to robila narýchlo. Šla som do sprchy, umyla si zuby, odlíčila sa a šla spať. Zajtra ma čaká ďalší nudný školský deň.

Ahojte :) tu máte ďalšiu časť môjho príbehu. Dúfam že sa vám bude páčiť. :)
Ďakujem znovu za to že to čítate, veľmi si to cením. :3
Taktiež ďakujem za votes a komenty :)
- Vaša Katherine