Mysterious

7.časť

Zarazila som sa. Videla som Raya. Toho som tu fakt nečakala. Hneď som sa prezliekla a trochu sa upravila na tvári. Rýchlo som zbehla dolu za ním. Usmial sa na mňa. "Ahoj." pozdravil sa. "Čau." odzdravila som sa mu s miernym úsmevom. "Asi vieš prečo som prišiel." začal. "Hmm.. Neviem." zaklamala som. Dúfala som v to, že sa prišiel ospravedlniť. A tak sa aj stalo. "Prišiel som kvoli tomu, aby som sa ti ospravedlnil, že som na teba vybehol. Nechcel som.. Mal som len nervy. Fakt prepáč. Mrzí ma to. Ale ako by si sa cítila ty, keď by si chcela niekoho odohnať od negatívnych myšlienok, trochu sa zabaviť a on ti potom povie, že sa to nikdy nemalo stať." rozkecal sa. Vzdychla som si. "Ja viem.. Ale vysvetlila som ti to." povedala som. "Len mi nejde do hlavy. Čo s tým má Adam?" nadvihla som obočie.
"No...Nič, nechaj to tak." pousmial sa.
"Aha. No ako chceš. Ospravedlnenie príjmam." "Som rád. Takže ... By sme si mohli ešte niekedy vyraziť?" opýtal sa. "Mohli. A ešte sa ospravedlň Davine, prosím."
Usmiali sme sa na seba. "V poriadku. Teším sa. Ja už pôjdem, tak vidíme sa neskôr. Pa, Emy." milo sa pozdravil a odišiel. Emy.. To sa mi páči. Nejakú chvíľu som ho ešte pozorovala ako odchádza. Otočil sa na mňa a uvidela som ako sa usmial. Povzdychla som si a vrátila sa späť domov. V izbe ma však čakalo nemilé prekvapenie. Alison. Snažila som sa ju ignorovať a šla som na notebook. "Napíš Adamovi." ozvala sa ku mne po pár minutách. "Prečo by som to robila?" pokojne som sa opýtala. Zamračila sa. Vytáčala som ju. A mňa to bavilo. "Pretože mi pomáhaš." nahnevane odpovedala. "Nepamätáš, čo som ti povedala? Tak to je mi ľúto. Môžeš ísť ahoj, pa." zakývala som jej. "Veď. Bavíš sa s Rayom.. " strácala nádej. "Áno, je to super." usmiala som sa provokovačne. "Skončila si? Ak áno tak už môžeš ísť." povedala som. "Veď ty ešte uvidíš." naštvane šla preč. Prevrátila som očami. Znovu na mňa prichádzala nuda. Pripravila som si veci do školy, dočítala som svoju knihu, upratala som si izbu. Asi okolo siedmej som skončila. Potom som už nemala čo robiť, tak som sa pripravovala na spánok. Šla Som do teplej vane so sviečkami, zhasnutým svetlom, proste krásna atmosféra. Mohla som tam premýšľať o všetkom. To bolo na tom najlepšie. Premýšľala som väčšinou o Rayovi. Neskôr o Adamovi, potom o Davine, o mojej sestre,...
Z vane som vyšla okolo pol deviatej. Ani som si neuvedomila, že som tam strávila skoro 2 hodiny. Dala som sa do pyžama a šla spať. Vzbudila som sa skôr ako o 02:15 na to, že mi niekto búcha do okna. Nič som poriadne nevidela. Všade bola tma. Prižmúrila som oči na okno. V okne sa mi mihala čierna silueta postavy. Podskočila som z postele. Podišla som k oknu a otvorila ho. "Ray?! Zbláznil si sa?!" vyľakane som zisťovala, ako sa dostal k môjmu oknu. "Pssst. Môžu ťa počuť. Zbaľ si veci, odchádzame za dobrodružstvom." oznámil mi a bez môjho svolenia vstúpil do izby. Začal mi hľadať nejakú tašku. "Hmm. Táto ti bude stačiť." vytiahol menší ruksak z poličky. Stála som tak ako nejaký kamenný stĺp. "Bóže. Tebe to teda trvá." vzal tašku a začal mi baliť veci. Otvoril skriňu a vytiahol tričko: "Dve trička ti budú stačiť." Zbalil ich. Prehľadával sa ďalej. "Héj!" vzala som mu tašku. "Zbaliť sa viem aj sama." povedala som. "Vidím..." povedal ironicky a uchmatol mi tašku. Otvoril šuflíky so spodným prádlom. "Jéj , nohavičky." vzal asi 2 kusy a zbalil ich. Zamračila som sa. "Môžeš mi to vysvetliť?" nechápala som o čo ide. "Všetko je v pohode. Nemusíš sa ničoho báť." dobalil mi veci a otvoril okno dokorán. Pochopila som, čo nasledovalo. "Ja dole nezídem. Prečo nemôžme ísť dverami?" opýtala som sa. "Ak chceš riskovať odhalenie, tak prosím." odpovedal stručne a jasne. "Nie. Ja nikam nejdem." protestovala som. Vzal moju tašku a vyhodil ju von oknom: "Hopla." zasmial sa. Pokrútila som hlavou. Vražedne som na neho pozerala , aj keď som si nebola istá, či ma v tej tme vidí. "Nerob na mňa tie pohľady. Nemám to rád." priznal a načiahol sa cez okno, až som mala strach že vypadne. Pritiahol dnu nejakú ťahavú rastlinu. Potom mi došlo čo to je, brečtan. "Cez to mám vyjsť akože von hej?"
"Nemudruj a poď sem." prikázal mi a ukázal, kde sa mám postaviť. Pomaly som začala kráčať. "Nechceš ísť ešte pomalšie?" spýtal sa ironicky. "Spokojný?" pribehla som k nemu. Usmial sa. "Pôjdeš prvá."
"Čože?! Ja? Na to zabudni." povedala som a prekrížila som si ruky. Vzdychol si. "Fajn urobíme to ináč. Vysadni mi na chrbát." otočil sa ku mne chrbtom. "No šup." bol pripravený mi podržať nohy. Miernym skokom som na neho vyskočila. Pevne sa priviazal o rastlinu a chytil sa jej. "Pevne sa ma drž." povedal mi Ray,pozatvoril okno a spustili sme sa dolu. Bolo to úplne mega. Nič podobné som ešte nezažila. Zosadla som z "koňa" a vzala si svoj ruksak zo zeme. "Následuj ma." viedol ma po tmavej uličke cez lúku. Zaostávala som, ako vždy. Obzrel sa za mnou. Zastal. "Kráčame slečna." pridala som do kroku. Smerovali sme k lesu. "Nie... Mňa tam nedostaneš." namietla som. Prevrátil očami. Prikráčal ku mne, chytil ma za ruku a viedol ma ďalej. Vošli sme do lesa. Ray vytiahol z vrecka baterku. Aspoň niečo som videla, aj tak nie veľa. Zašli sme hlbšie do lesa. Ak sa mám priznať, bojím sa lesov. Nemusím ich. Ale bola som s Rayom a to mi stačilo. Zastali sme.
"Teraz zatvor oči." povedal a zatvorila som ich. Priviedol ma k miestu a povedal, že už ich môžem otvoriť. Tak som ich otvorila.
Videla som malé ohnisko. Okolo neho bolo dve postavy. Neskôr som zistila,že to je Adam s Davinou. Ďalej od nich som videla 2 stany. "Čo to má byť." pozrela som na Raya. "Výlet?" zasmial sa a sadli sme si k nim k ohnisku. "Ahojte." usmiala som sa na nich. "Zdravíme ťa." odzdravila sa mi Davina. Adam sa len na mňa sladko usmial. "Tento víkend si parádne užijeme." povedal Ray a priložil do ohniska drevo, aby sa oheň zväčšil. "Moji rodičia ma budú hľadať. Nemôžem tu ostať celý víkend." namietla som. "Ale no ták. Emily." pridala sa Davina."Nechápete to." pokrútila som hlavou. "Emily má pravdu, budú sa o ňu báť. Mala by sa ozvať svojím rodičom." zastal sa ma Adam. Ray len prevrátil očami. Usmiala som sa na Adama ako náznak poďakovania. "Fajn. Ak tu budeš mať signál." urazene povedal. Vzdychla som si a bližšie som si prisadla k Davine. "Vy sa poznáte?" opýtala som sa Daviny, ale pozrela som na Adama. "Od Raya." usmiala sa Davina. "A od dnes." dokončila a zasmiala sa. "Á... Čo budeme jesť?"
"Vieš čo? Nič , budeme tu hladovať." ozval sa podráždene Ray. Otočila som sa na neho nechápavo. Nepozrel na mňa, len nakladal drevo. Davina pokrútila hlavou. "Nechaj ho tak. Zase mu niečo stúplo do hlavy." zašepkala mi. Ray to zrejme počul, keďže sa na ňu vražedne pozrel. "Budeme opekať." odpovedal mi na otázku Adam. Ray hodil drevo do ohniska a odkráčal do stanu. Vrátil sa s dvoma balíkmi špekačiek a štyri palice na opekanie. Každému z nás dal jednu a mohla začať opekačka. Takto som sa už dávno necítila. Bolo to super. Som rada, že ma tu Ray vzal. "Koho to bol nápad?" napadlo mi. "Rayov. Len on môže také niečo vymyslieť." zasmiala sa. "Ak s tým máš problém, tak si sem nemala ísť." ozval sa stále podraždený Ray. "Nič som nepovedala." zvýšila hlas Davina. "Môžete sa ukľudniť?" pridala som sa. Obaja stíchli. "Čo sa bude diať zajtra?" zvedavo som sa spýtala. "No.. Môžme ísť na veľkú prechádzku." zasmiala sa, "A potom sa uvidí."
"Môžme ísť k jazeru." navrhol Adam. "To je výborný nápad." súhlasila som s ním. Ray znovu prevrátil očami. "Tak navrhni niečo ty." povedala som mu. "Nie, to je v poriadku. Môžeme ísť k jazierku máčať si svoje nožičky."
"Načo si nás tu priviedol keď si podráždený." ozvala sa Davina. "Niesom podráždený." povedal jej Ray už trochu kľudnejším tónom. "Jasné." nariekla Davina.
Vzdychla som si. "Auuuu.." popálila som si ruku. "V poriadku?" pribehol ku mne Adam. "Hej, hej vďaka." usmiala som sa. Bol strašne milý. Niekedy až prehnane. Ray sa postavil zložil palicu a povedal: "Niesom hladný idem si ľahnúť."
Davina sa zamračila."Čo mu zase je. Už na neho nemám nervy." začala sa štvať Davina. "Ja ho schladím ." ubezpečil ju Adam a vybral sa za ním. Tak sme čakali. Počuli sme ako sa tí dvaja hádajú:
"Zmizni Adam, chcem ísť spať.!"
"Môžeš sa ukľudniť?!"
"Strč sa!"
...
Po tom sme už nič nepočuli. Až po chvíli: "Daj sa liečiť!" ozval sa Adamov hlas. Vyšiel zo stanu. Pridržiaval si nos. Prišla k nemu Davina. Odtiahla mu ruku. Z nosa mu vytekala krv."Panebože. Čo sa tam udialo?" vyľakane som sa opýtala. "Spýtaj sa toho...." nadýchol sa a pomaly vydýchol. Zamračila som sa. Pobrala som sa za Rayom do stanu. Videla som ho tam ležať s otvorenými očami. Pozrel na mňa a hneď aj odvrátil zrak. "Čo si mu spravil?" nechápavo som na neho zazerala. "Pri*ebal som mu." zasmial sa na tom. "Aha... A čo ti on spravil?" mne to smiešne neprišlo. Chvíľu bol ticho. "Nič." ozval sa po pár minutách. "Môžeš ísť? Chcem byť sám." posielal ma preč. No ja som neodišla. Naopak, prišla som k nemu bližšie. "Ak si sa naštval kvoli tomu jazeru, tak nemusíme ísť tam. Navrhni niečo ty." pousmiala som sa."S ním nepôjdem." povedal.
"Tak.. Urobíme si prechádzku my dvaja." navrhla som. Konečne na mňa pozrel. Dokonca sa aj usmial. "Fakt?" rozžiarili sa mu oči. Prikývla som. "Pod jednou podmienkou. Vysvetlíš mi to s Adamom."
Vzdychol si. "Veď.. O nič nejde."
"To ti neverím, takže si to premysli." znovu som sa usmiala. Dala som mu letmý bozk na líce. "Dobrú noc."
Vyšla som zo stanu. "Myslím, že bude v pohode." oznámila som Adamovi a Davine. Všimla som si, že mu už krv netiekla."Len aby.. No fajn, ja som strašne unavená. Adam zvládneš to s ním v noci? Nezabijete sa tam?"
"Žiadny strach." odpovedal Adam. Oheň sme nechali horieť,špekačky sme tam nechali a s Davinou som vošla do nášho stanu. "Ešte by som s tebou kecala, ale ťahá ma strašne spať prepáč." ospravedlnila sa mi a uložila sa na spánok. "To je v poriadku." ľahla som si k nej. Ona zaspala rýchlo. No mne to vôbec nešlo. Nedokázala som zaspať. Zrazu som začula svoje meno. Posadila som sa a snažila sa počúvať pozorne. Myslela som, že mi už fakt preskočilo, ale moje meno som počula znovu. Prebudila som Davinu. "Čo sa deje?" spýtala sa. "Len idem na wécko." zaklama som jej a vyšla som von. Pri ohnisku sedela moja sestra. "Vitaj späť."

Takžéé máte tu ďalšiu časť, dúfam že sa vám bude páćiť. Nie je tu ešte zápletka ale v následujúcej časti ju tam dám :) Ďakujem za reads, votes , comments vážim si to :3
- Vaša Katherine