Mysterious

9.časť

Zacítila som ako mi niekto stláča hruď a dáva mi prvú pomoc.
Prudko som sa posadila a rozkašľala sa. Konečne som sa poriadne nadýchla. Zbadala som okolo seba Raya, Davinu a Adama. V tom som zistila, že Ray za mnou šiel do vody. Skočil tam pre mňa!.Dokonca ma oživoval. Ach..
"Ako sa cítiš?" starostlivo sa ma opýtala Davina. "V pohode." odpovedala som jej s miernym úsmevom. Pozrela som na lano. Bolo pretrhnuté. "Fakt podarené dobrodružstvo Ray." potľapkal ho po pleci Adam. "Drž hubu." otočil sa na mňa : "Prepáč.. Ja.. nechcel som ab.." prerušila som ho: "Všetko je v pohode." uistila som ho a vyčarila som na jeho tvári poloúsmev. Vstal a pobral sa preč. Davina sa na neho udivene pozrela. Zamračila sa. "Chvíľu počkajte." povedala nám a vybrala sa za Rayom. Z diaľky som ich pozorovala. Všimla som si, že po mne očkom pokukujú. "Emily?" prišiel ku mne Adam. Pozrela som na neho. "Nechceš sa ísť niekam prejsť? Len mi dvaja." navrhol. Pozrela som na Raya. Ten návrh sa mi nepáčil, ale nemala som na výber. Musela som ísť, kvôli sestre. Pozrela som sa znovu na Adama a s miernym úsmevom som prikývla. Pomokol mi vstať. Ray si všimol, že spolu odchádzame preč. Pozerali sme sa na seba. Videla som jeho sklamaný výraz, ktorý ma veľmi mrzel, pretože na tu prechádzu som mala ísť s ním a nie s Adamom. Nakoniec som odvrátila zrak a začala sa venovať Adamovi. Ticho sme spolu kráčali okolo jazierka. Po chvíli to ticho Adam prerušil: "Je ti niečo? Zdáš sa mi taká.."
"Je mi fajn." prerušila som ho a donútila som sa k úsmevu. Bolo na ňom vidno, že ho moja odpoveď potešila. "Vieš Adam.. Niečo by ma zaujímalo." začala som tému. "Pýtaj sa." usmial sa a kopol do kameňa, ktorý sa odkotúľal do jazera. "Čo je to s vami? Myslím.. Medzi tebou a Rayom. Stále proti sebe niečo máte." pozrela som na neho aby som videla ako zareaguje. Vzdychol si. "Je agresívny. Čo ti poviem." odpovie mi. No nepotešilo ma to. "Bol taký vždy?" spýtala som sa. Zastavil sa a pozrel na mňa. Videla som ako sa zamračil. "Em.. Musíme sa baviť práve o ňom?"
klesla mu nálada.
"Prepač.. Iba ma to zaujíma." priznala som. " Ano vždy bol taký.. A vždy aj bude." pokračoval v ceste. A ja s ním. "Mali sme vždy dobrý vzťah, pokiaľ sa do toho nepriplietla nejaká ženská." dodal. Začina to byť zaujímave. "Žiarli na mňa." táto veta ma od neho zarazila. Myslim že si príliš verí. Kvôli čomu by mal Ray na neho žiarliť? "Ako to môžeš vedieť?" nedalo mi to. Zasmial sa. "Poznám ho."
A zase to ticho. Nenávidela som to. Vždy som sa musela ozvať ja. Vzdychla som si a znovu začala tému Sestra. "Povedz mi niečo o Ali."
"Nie je čo." pousmial sa. Zamračila som sa. "Asi by sme sa mali vrátiť, sme už dosť ďaleko." zastala som a obzrela sa späť. Boli sme už vážne ďaleko. Až som mala strach, že sme sa stratili. Adam nič nepovedal. Mlčky sme pri sebe stáli. Obzeral si ma od hlavy až po päty. Po chvíľke sa ku mne pomaly približil. Zrazu si ma len tak pritiahol a začal ma bozkávať. Rýchlo som sa odtiahla. "Prepáč.. Emily. Ja len.. Veľmi sa podobate a..." ospravedlňoval sa mi. "Zabudni na to a vráťme sa. " otočila som sa od neho a kráčala som späť. Nemala som odvahu na neho čo i len pozrieť. A on vidím, že takisto. Onedlho sme sa dostali k stanom. Pri ohnisku sedela Davina. Bola tam sama. Raya som nikde nevidela. "Kde je Ray?" zaujímala som sa. Pokrčila plecami. "Niekde sa prechádza." hrá sa s drevom. Prisadnem si k nej. "Stalo sa niečo?" pýtala som sa ďalej. "Nie. V pohode Em." jej úsmev ma presvedčil. No nepáčilo sa mi,že sa Ray potuluje niekde po lese. Už sa dokonca celkom zotmelo. Preto som sa rozhodla, že sa pôjdem obzrieť. "Zájdem si na wc." usmejem sa a vstanem. Cestou poviem Adamovi nech sa jej trochu venuje. Rozhliadala som sa po lese no Raya nebolo.
V tom som počula šušťanie kríkov. Začala som sa k ním opatrne približovať. Z ničoho nič na mňa vyskočil Ray a zakričal na mňa: "Baaaaaaf!" rozrehotal sa ako šialený. Veľmi ma to vydesilo. "Zbláznil si sa?" zvýšila som hlas. Obzrela som si ho celého. Mal v ruke fľašku vodky. Bola skoro prázdna. Stále sa smial. Došlo mi, že nie je veľmi triezvy. Zamračila som sa na fľašu a potom na neho. "Odkiaľ si to vyhrabal?" vzala som mu fľašu a vyhodila niekde do ďaleko do neznáma. No neprestával sa smiať.
"Poď sem ku mne Alison." povedal a vyrazilo mi to dych. To je až taký naliaty? "Kde je moja fľaštička?" otáčal sa okolo seba ako nejaký psík za chvostom. Udivene som na neho zízala. "Na svoju fľaštičku zabudni. A spamätaj sa!" tľapkala som ho po líci akokeby som čakala, že sa z toho stavu dostane. No bohužiaľ nie. " Som rád, že si ma prišla navštíviť. Tvoja sestra je presne taká úžasna ako si mi ju opisovala." ignoroval moju poznámku na fľašu a táral si svoje. Mne sa začali tisnúť slzy do očí. "Nečakal som, že takú babu ako ty ešte niekedy stretnem." dokončil. A bum! Prasklo to. Z očí sa mi vykotúľalo hŕba sĺz. Ray si to všimol. "Rozplakal som ťa?? Bože.. Ja som debil. Prepač mi to. Nechcel som to." natiahol ku mne ruky aby ma objal ale ja som to nedovolila. Otočila som sa mu chrbtom a rozutekala sa preč. Bolo mi jedno kam. Hlavne, že preč.
Nohy mi už po chvíli nevládali a sadla som si na najbližšie drevo. Premýšľala som nad tým čo mi povedal. Rayovi sa páčila moja sestra. A teraz aj ja. Plakala som tam. Nešlo to zastaviť.
"Ale no ták. To snáď nemyslíš vážne? Však neplačeš?" kráčala ku mne Alison. Snažila som sa ju ignorovať, no ona sa nedala. "Emily! S tebou hovorim." kričala na mňa. Zdvihla som na ňu zrak. Bola už tma a ja som ju ledva videla. "Ukľudníme sa okej?" prisadla si ku mne. "Choď preč! Nevidíš, čo mi spôsobuješ?! Nikdy mi nepovieš čo sa vážne stalo tak načo tu ešte si?" dostala som zo seba ani neviem ako. Bola som totálne rozrušená. Bola ticho. "Nič mi na to nepovieš?" pozerala som na ňu. No ona nič. Až po chvíle mi oznámila: "Vráť sa k nim a vyspi sa. Zajtra sa pozprávame." usmiala sa, vstala a odkráčala preč. Nemala som inú možnosť. Začala mi byť zima. Pozbierala som sa a hľadala cestu k cieľu. Neutiekla som až tak ďaleko, takže by som to mala najsť. No nič som nevidela. Absolútne nič. Žiadne svetlo z ohňa. Proste nič. No nevzdávala som sa a kráčala ďalej. Nevedela som ich nájsť. Bola som v keli. Stratila som sa. Keby som aspoň našla jazero. No ani po ňom nebolo stopy. Nevládala som už ďalej chodiť. Ale vzdávať som sa nechcela. Neviem čo ma k tomu dohnalo ale rozutekala som sa. Zrazu som sa podkla o väčsí konár stromu na zemi. Dopadla som na tvrdú zem. Bola som pri vedomí, ale bola som natoľko unavená, že som sa nepostavila. Zatvorila som oči. A zaspala som.

Po veľmii veľmo dlhej dobe pridávam ďalšiu časť! :) ospravedlňujem sa. Nemala som času a potom som na to uplne zabudla.
Tak dúfam, že sa vám tato časť bude páčiť. :)
- Vaša Katherine