Tajomstvá bieleho lesa ✔

17. KÚZLO ČO MA ZMENÍ

- John- 

Stojím vo dverách a mám nutkanie sa ešte raz pozrieť na Sarru. Max ju pevne drzí a ona sa k nemu túli a perami naznačí „Ľúbim ťa." Len prikývnem a idem dnu. S toho miesta ide strach. Cítim tu Maxov strach. Viem, že je to jeho pachová stopa, takto to po ňom páchne každý spln.

„Ako si starý?" spýta sa zachrípnutým hlasom.

„Mám 142 rokov." Odpoviem bez emócií a prehliadam si miestnosť v ktorej práve stojím. Je dosť podobná ako tá v našom domčeku, len je vidno, že tu žije stará čarodejnica. Zo stropu na lustri visia rôzne ochranné amulety, ktoré má tiež povešané v oknách. Na kuchynskej linke však nemá klasické byliny, ktoré sa používajú do jedál ale má tam levanduľu, šalviu, iskerník, vlčí mor a samozrejme železník a medovku. Dve byliny, ktoré sú veľmi účinné na stvorenia ako som ja.

„Mala by som ti asi vykať." Povie žena a zasmeje sa. Mne to vtipné neprišlo. Mám už menšiu skúsenosť s čarodejnicami a viem aké sú, všetko čo povedia má nejaký zmysel. Neviem prečo ale môj vek je pre ňu dôležitý a to ma tak trochu desí.

„To nebude treba." Odvrknem, zatiaľ čo ona položí jednu stoličku, od kuchynského stola, do stredu miestnosti.

„Budem musieť použiť veľmi silné runy aby som s teba toho upíra dostala." Trochu ma to prekvapí, viem že čarodejnice čerpajú svoje kúzla s predmetov ale tie čo som stretol ja, čerpali len s prírody alebo z amuletov a nie s rún.

„Používate runy na svoje kúzla?" pozrie sa na mňa dosť prekvapene asi nečakala, že sa vyznám aj v čarodejniciach.

„Takže si sa už s čarodejnicou stretol. Mohla som si myslieť za 142 rokov by to bolo aj čudné." Nedôverčivo si ju prehliadnem. Sarra mala pravdu niečo mi na nej nesedí ale nech so mnou spraví čokoľvek budem so Sarrou a ona bude v bezpečí.

„Žiadna nečerpala svoju silu s runy." Poviem podozrievavým tónom.

„Ja nie som obyčajná čarodejnica, skôr by som sa pomenovala ako šaman. Môj druh bol známy hlavne v slovanských lesoch." Živote som nepočul o slovanských lesoch.

„Ako sa šamani zo slovanských lesov dostali až sem?"

„Sme verný vlčím svorkám, keď migrujú, migrujeme s nimi." Odpovie bez záujmu.

„Ty mi neveríš?" pozorne si ma prehliadne pohľadom.

„O runovej mágií som ešte nepočul a musím sa na ňu spoľahnúť. Preto moja nedôvera." Odpoviem čo najviac flegmaticky ako viem, no skutočnosti sa len snažím oddialiť to čo ma čaká. Na jej mágií mi proste niečo nesedí.

„Chápem ale ty to dievča miluješ, tak pre ňu spravíš čokoľvek. Vyzleč sa a posaď sa na stoličku." Obočie mi vystrelí. Mám sa vyzliecť? To už načo? Toto bude veľmi divné kúzlo ale poslúchnem. Vyzlečiem si bundu aj tričko a sadnem si na stoličku, ktorú pre mňa pripravila.

„Ruky za chrbát." Povie rázne. Prestáva sa mi to páčiť ale poslúcham čo hovorí. Do rúk zobrala červenú stužku a zaviazala mi ruky.

„Rozdrhnem to! Mám viac sily ako si myslíte." Odvrknem. Ona nereaguje utiahne stužku ešte silnejšie.

„To nepomôže." Poviem si popod nos ale ona na to už reaguje.

„Je to začarované. Ja rozhodujem o sile akou je to zaviazané. Vravím ti je to silnejšie ako železné putá." Neviem prečo ale neverím jej. Celou silou trhnem rukami ale nič sa nestalo. Len sa mi stuha zaryla do kože.

„Ja som ti to hovorila." Posmešne odvetí a prejde k stolu. Vidím ju len periférne ale stačí mi to, niečo si tam chytá. Cítim sa dosť bezmocne zviazaný obyčajnou stuhou, ktorú by za normálnych okolností bez problémov roztrhla aj Sarra.

Elizabeth, príde ku mne v ruke drží, niečo čo sa podobá na uhlík a priloží mi ho k rebrám na pravej strane a nakreslí tam jednu s jej rún. Celý čas ju bez slova sledujem, čím ďalej tým viacej mám s toho celého divný pocit. S kreslením rún neprestáva, nakreslila mi tri rovnaké pod seba. Potom si zoberie druhý uhlík a príde ku mne z ľavej strany a po dĺžke rebier mi nakreslí iný druh rún.

Obrázky, ktoré mám na tele ma pália, mám pocit akoby to boli slnečné lúče ale veľmi slabé. Vtedy sa zadíva na moje jazvy, ktoré tam mám po osobe, ktorá sa vydáva za otca tých dvoch vonku.

„Upír a jazvy?" ja len myknem plecom, nechce sa mi je vysvetľovať, že som si pred pár mesiacmi prežil mučenie.

„Mal si ich už pred premenou?"

„Nie, sú pomerne čerstvé, tak plus mínus 6 mesiacov." Odvrknem sarkasticky. Ona mi priloží ruku na miesto, kde sú jazvy najhlbšie a začne niečo odriekavať. Zaštípe to až prižmúrim oči. Keď prestane hovoriť tie slová v divnej reči, štípanie prestane a pozriem sa na svoju hruď. Jazvy sú preč. Vydesene sa na ňu pozriem.

„Nie som zlý človek. Cítim tvoju auru a viem, čo si o mne myslíš ale nie som zlá. Neviem ako sa ti stalo ale slnko to nebolo. Je mi jasné, že ťa mučili a nezaslúžiš si mať na tele takú pripomienku." Usmeje sa na mňa celkom úprimným úsmevom.

„Za toto vám poďakuje Sarra. Vždy keď ich videla jej to pripomenulo čo ..." odmlčal som sa, nechcel som jej to povedať. Čo jej je vlastne do toho?

„Tak teda začneme." Povie a položí si ruky na moju hruď. Počkať, niečo ma napadlo.

„Ešte nie." Poviem rázne, trochu ustúpi a pozrie sa na mňa prekvapene.

„Každé kúzlo si niečo zoberie. Nepoznám runovú mágiu ale viem, že mágia tak funguje. Niečo pekné vytvoríš ale niečo si to aj zoberie. Čo zoberie toto kúzlo vám?" Mal som pred tým rešpekt, pretože môže sa stať, že budem vlkolak ale napríklad Max príde o svoju silu ale Sarra príde o svoju zázračnú krv. Viem to, že mágia si vždy niečo zoberie a teraz je to dosť dôležité.

„Mne nič ale tebe áno." Povie akoby sa jej to ani netýkalo. Teda vlastne sa jej to ani netýka.

„Čo mi to zoberie?" Precedím pomedzi zuby.

„To čo je v tvojom srdci najhlbšie." Na stotinu sekundy mi je to jedno ale potom ma to napadne. Zoberie mi Sarru. To nesmiem dovoliť. Sarru milujem najviac na svete, nemôžem o ňu prísť.

„Nie to nemôžete. Zastavte to kúzlo. Toto postúpiť nemôžem." Začnem zo sebou trepať aj keď viem, že je to úplne zbytočné. Robím to pre Sarru ale nechcem o ňu prísť.

„Ja svoje kúzla vždy dokončím." Odvrkne žena, ktorá mi teda riadne začína liezť na nervy.

„Zabije to Sarru. Ona je najhlbšie v mojom srdci." Poviem nervózne. No ona len prevráti očami.

„Nezabije to ju. Zoberie si to len lásku, ktorú k nej chováš." Zhrozene sa na ňu pozriem. Odľahne mi že nezomrie ale bude to pre ňu horšie ako keby som zomrel alebo odišiel. Bude v mojej blízkosti a ja si nebudem pamätať ako ju veľmi milujem.

„Toto ste mi mali povedať na začiatku. Zastavte to." Elizabeth ku mne príde a načiahne ruky aby sa dotkla mojej hrude, no ja sa snažím odtiahnuť, čo mi to stolička dovolí.

„Aj tak by si to pre ňu spravil."

„Toto nie. Bude to pre ňu trest nie bezpečné miesto." Pokrčí plecami.

„Nieee." Zarevem tak nahlas aby to počula aj Sarra vonku. Keď to nezastavím ja tak, ona sa tomu musí pokúsiť je predsa obdarená.

„To ti nepomôže. Nikdy sa nestalo aby som svoje kúzlo nedokončila a toto nebude výnimka." Ta žena, mi riadne lezie ne nervy ako môže byť taká tvrdohlavá.

„Chcem ju vidieť. Naposledy." Mľaskne a znudene prejde k dverám. Za ktorými stojí vyplašená Sarra a Max. Musím jej povedať zbohom ešte kým k nej niečo cítim.