Tajomstvá bieleho lesa ✔

20. SILA MESIACA

- Max-

Sarra je vydesená na smrť a ani sa jej nečujem. Keby som o tých vlkoch vedel, nikdy by som ju sem nezobral ale myslel som, že mama chcela pomôcť obom, nie len mne.

„Max ..." dostane zo seba. Johna, držím popod pazuchu, pretože ledva ide. Mesiac na neho už vplýva a začína mať aj on bolesti ale nenechám ho tým vlkom. Po tom čo Elizabeth spravila ... nebolo to od nej fér nám nepovedať o následkoch. Toho upíra neznášam ale Sarru ľúbim celý svojím srdcom aj keď nie je moja biologická sestra. V mojom srdci ňou bude vždy a tak chcem pre ňu len to najlepšie.

„Za chvíľu sme tam. Bude to pohode." Poviem Johnovi a on zrazu zastaví.

„Nie mne ..." nestihne to dopovedať dopadne na zem, napne ho a s úst sa mu začne doslova valiť krv. Na chvíľu zostanem vydesený ale potom ma mi to dôjde. Obsah jeho žalúdka je s väčšej časti práve krv, teraz je na pol človek a na pol vlk a ani jeden sa neživí krvou. Musí sa to s neho dostať preč.

„Je to v poriadku, musíš to dostať preč." Poviem mu no nedá sa mi na to pozerať, toľko krvi som ešte nikdy nevidel a ten zápach je neznesiteľný.

„Spln." Odvrkne. Pozriem sa na oblohu a úprimne nerozumiem tomu. Vôbec ho necítim. Akoby nado mnou nemal žiadnu moc. Moje telo sa vôbec nechce meniť. Pozriem sa na Johna, ktorý sa snaží postaviť. Pomôžem mu.

„Musíme sa len dostať domov." Poviem aj keď neviem čo sa bude diať. Viem, že on sa premení len čiastočne ale musí byť zviazaný, pretože by si mohol ublížiť a tiež by mohol ublížiť aj Sarre.

„Nie je to bezpečné." Viem na čo naráža. Na Sarru. Chcem sa ho spýtať čo k nej cíti ale nedokážem to. Bojím sa pravdy. Možno sa bojím viac ako Sarra ale úprimne neviem si predstaviť život, kde moja sestra nebude milovať upíra.

„Viem čo robím."

Konečne sme pri dome. John začal mať ešte väčšie bolesti a mám pocit, že sa mu začali lámať prvé kosti. Teraz to bude už len horšie. Vojdeme dnu a namierime si to rovno do pivnice. Príde mi to ako paradox, pretože len pred pár dňami ma k tým reťaziam pripútaval on.

„Max?" Sarra stojí vo dverách s totálne vydeseným pohľadom. To dievča ma niekedy tak vytáča.

„Čo tu robíš? Mala si sa schovať." Poviem nervózne pri tom ako Johnovi vkladám ruku do železného puta.

„Ja som ho musela vidieť." Povie smutne.

„Sarra na toto nie je vhodná doba." Naozaj na to nie je vhodná doba. Viem, že moja sestra vie byť niekedy plná prekvapení ale teraz nie. Teraz musím zviazať Johna a odísť do bezpečia.

„Dobre, pripútaj mu nohy." Poslúchne ma až ma to prekvapí. Kľakne si k nemu a bojuje s ťažkou železnou reťazou. Potom zdvihne pohľad. Ale nie. John sa pozerá na ňu. Stretnú sa im pohľady. Som taký napätý až som zabudol dýchať. Obaja na seba len pozerajú ani jeden nič nepovie ale presne viem čo im ide hlavou. Teda aspoň čo sa týka Sarry a úprimne dosť by ma zaujímalo čo teraz k nej cíti John. Nakoniec Sarra odvráti pohľad. V jeho očiach vidí to čo ja. Bolesť a nezáujem. Do teraz som mal aspoň malú nájde toho, že práve Sarra nebola v jeho srdci najhlbšie, čo by bolo dosť zlé ale aspoň by ju miloval. S myšlienok ma vytrhne jeho výkrik a prasknutie kostí. Sarra sa vydesene na neho pozrie a odskočí a potom pohľadom prejde na mňa.

„Mení sa?" vydesene zo seba dostane.

„Dnes sa nezmení."

„Ako to, veď sa mu lámu kosti?" Ako to povie, znovu sa ozve na celú miestnosť prasknutie kosti, tento krát to bola noha, pretože sa mu podlomia kolená. Keby ho nedržali tie reťaze visiace zo stropu, tak by spadol.

„To je práve ono. Prvá premena trvá celú noc ale vlkom sa dnes nestane. Len sa mu zláme každá kosť v tele." Poviem smutne a z poličky zoberie jednu fľašu. Je to vývar z bylín, ktorý som pomenoval ako osobné peklo vlkolaka. ,

„Prepáč mi to." Pozrie sa smerom na Johna, ktorý znova vykríkol bolesťou. Sarre sa tlačia slzy do očí. Je iná od doby čo ju uniesol ale stále je to ten najviac empatický človek, ktorého poznám.

„Sarra, choď preč. Nemusíš sa na to pozerať." Ani sa nepohla len vydesene sleduje čo robím. Priložím fľašu k Johnovým ústam a donútim ho napiť sa.

„Viem, že to chutí ako kyselina ale spomalí to lámanie kostí." Poviem smerom na Johna, ktorý znechutene glgá môj zázračný nápoj.

„Nechcem aby to spoma ..." nestihol ani dopovedať, znova vykríkne.

„Ver mi, že to bude lepšie. Bude sa ti aspoň lámať jedna kosť po druhej nie všetky naraz." Sarra si chytí tvár do dlaní a ujde preč.

„Ako to, že ..." nemusí vôbec dopovedať a viem na čo sa chce spýtať a to ani ešte nedokáže používať vlčiu telepatiu, o ktorej som teda ani ja veľa nevedel.

„Neviem asi tá runa." Pozrie sa na moju hruď, ktorá je zaliata krvou.

„Choď za ňou. Ja to zvládnem." Povie a má pravdu s týmto sa vlkolak musí vyrovnať sám.

Sarra stojí vonku na terase a pozerá sa na poletujúce sa vločky, ktoré padajú z neba. Je mi jej naozaj ľúto. Neviem ako by som toto celé zvládol ja keby som na jej mieste a to ešte netuší, že nie je moja skutočná sestra, ak sa to dozvie. Zlomí ju to.

„Vždy ťa fascinoval sneh." Pozrie sa na mňa a doširoka sa usmeje.

„Už mu je lepšie?"

„Dnes to bude pre neho len horšie." Pozriem sa na mesiac, ktorý ma vždy desil ale teraz. Teraz ma nedesí, prvý krát sa pozerám na bielu škvrnitú guľu na oblohe bez akejkoľvek bolesti alebo strachu. Rituál s tou runou bol síce bolestiví ale za toto stál.

„A ty?" pozrie sa na mňa tými jej psími očami.

„Ja som v pohode, až na tie rezné rany." Odpoviem desí ma to, že sa mi to ešte stále nehojí ale na druhej strane som za to rád. Môžem sa pozerať na nočnú oblohu bez toho aby ma niečo bolelo. Vlastne mám pocit ako keby mi ten mesiac dodával silu. Je to príjemné. „Nikdy som sa nemal lepšie." Ako to poviem oprie si hlavu o moje rameno trochu zastonám, lebo tá runa naozaj ešte stále dosť boli.

„Prepáč."

„Je to lepšie možnosť ako keby sa mi lámu všetky kosti v tele."

„Toto si prežíval každý spln?" spýta sa neisto. Presne takto znie, keď vie že sa pýta na niečo nekorektné ale ju to tak zaujíma.

„Niekedy to bolo horšie a niekedy zas lepšie." Postaví sa predo mňa.

„Ako to, že dnes to necítiš?"

„Neviem asi to bude za tú runu. Prvý krát mám pocit, že sila mesiaca je dobrá a neovládala ale ovládam ja ju."