Tajomstvá bieleho lesa ✔

3. POMOCNÁ RUKA

- John -

„Čo si taký nervózny? Už si jej to povedal?" Vypadlo so mňa. Musí Sarre povedať pravdu o ich rodine, čím dlhšie to pred ňou tají tým je to horšie pre nás všetkých. Ak by bolo na mne už by to dávno vedela ale toto by mala počuť s úst brata.

„Nie!" nervózne odvrkol a niečo si prehadzoval v ruke. Stál chrbtom odo mňa, tak som dobre nevidel čo to je.

„Viem, že ma neznášaš ale o čo ide?" Možno to oľutujem ale žijeme tu už 6 mesiacov a nejako sme si na seba zvykli. Aj keď to znie ako obrovský paradox upír, vlkolak a človek. Toto je podľa mňa námet na dobrú komédiu. Keby niekomu poviem, že vlkolak ochotne chodí kradnúť vrecká s krvou, pre upíra tak by sa asi dotyčný dostal do záchvatu smiechu.

„Ty nemáš dosť krvi a ja tabletiek." Jeho tón hlasu sa zmenil akoby zmäkol a cítil som s neho strach a túžbu sa niekomu zveriť s problémov. Nechcel som to byť ja ale moc som na výber nemal.

„Tabletiek? O čom to hovoríš?" Mal som trochu strach, pretože som netušil o čom to rozpráva. Či je závislí alebo čo, ak je to teda u vlkolakov možné. Potom sa prudko otočil a až teraz som videl čo drží v ruke. Bola to oranžová fľaštička na lieky. Nemotorne ju otvoril a vysypal si jej obsah na dlaň. Vypadli s nej dve tabletky.

„To je moja dnešná dávka. Viac nemám." Stále nerozumiem o čom mele. Vlkolaci sú niekedy veľmi komplikované stvorenia. Pozriem sa na neho nechápavým pohľadom, s ktoré ho mu je jasné, že úplne nerozumiem jeho slovám, tak pokračuje.

„Sú to tabletky na potláčanie vlčích schopnosti." Prekvapene som na neho pozrel. To naozaj existujú tabletky aj na toto? Vtedy mi to došlo, nikdy som ho nevidel sa úplne zvlčiť. Vždy sa premenil len čiastočne aj keď bol spln. Teraz mi to začalo dávať zmysel. Myslel som, že to robí kvôli mne sa Sarre aby nám neublížil ale nie ono to bolo, za tie bielo-zelené vecičky, čo má na dlani.

„Tak si zožeň nové." Odvrknem a idem smerom do kuchyni.

„Presne o to ide. Nevyrábajú sa len tak. Je to špecialita mojej svorky. Teda ... skôr môjho otca. Dáva si ich vyrábať na zákazku. Bežne sú nedostupné a ja ich dosť súrne potrebujem." S chladničky vyberiem poslednú plastovú fľašu s krvou a zaujato sledujem jeho zúfalí výraz.

„Si na nich závislí či čo? Ak ich berieš za nás, nemusíš. Tá pivnica je veľmi dobre prispôsobená pre takých ako si ty." Nerozumiem sa do vlčích vecí ale už by sa naozaj mohol vykoktať. Čo ma však zajíma od začiatku ako sme sem prišli a našli tú pivnicu je, ako sa dozvedel o tomto dome. Teda skôr ako o ňom vedela Maxová mama. Jediné čo mi dáva zmysel, je že bola vlkolak, ešte skôr ako sa ním stal jeho otčim. Pretože toto miesto je ako stvorené pre vlkolakov.

„Vy upíry ste niekedy totálne sprostý. A ty netopier, si totálny vrchol." Neznášal som keď mi tak hovoril a teraz ma vytočil. Znášame sa len tak, že sa musíme ale nadávať mi do sprostých nemusí.

„Ty chodíš okolo horkej kaše a nevieš prejsť k pointe." Vyhŕkol som na neho možno viac nahnevane ako som chcel.

„Je to sugescia alfy. Od momentu ako som sa stal vlkolakom mávam veľké problémy s ovládaním. Nedokážem ovládať svoju vlčiu časť. Tak mi otec sugeroval aby som ich bral, aby som bol oslabený a tak pootláčal vlkolaka v sebe. Nedokážem s tým bojovať John. S domu som zobral všetky zásoby ale neboli to zásoby na celý život. Chápeš?" Vyzeral vyplašené. Prikývol som ale úprimné neviem ako mu pomôcť.

„Čo sa stane ak tie tabletky mať nebudeš?" Ruky zovrie v päsť a otočí sa mi chrbtom a celou silou treskne po komode, ktorá sa nachádza pri drevenej stene.