Nesprávne zamilovaná ❤

18

Vošla som do izby a nemohla som tomu uverit. Moja posteľ bola celá posypaná lepeňmi kvetov a v strede bola obálka. Bolo to krásne ale nevedela som co robiť. Nemohla som tam dalej stať a len sa na to pozerať tak som si sadla na postel a rýchlo tu obálku otvorila. Dnu bol list ktorý krásne vonial po kvetoch. Na ňom bolo napísané:

Rosie ❤
Zajtra o 14:00 pri jazere.

Nemala som slov. Určite som tam chcela ísť. Ešte V ten večer som si vybrala oblečenie. Keďže bol máj a na zajtra hlásili teplo zvolila som ružovú sukňu a k tomu biely crop top. Nevedela som čo od toho mám očakávať tak aspoň nech vyzerám dobre.

*****

Sobota o 13:30
Už som bola vychystana. Celá som sa chvela. Rozhodla som sa že k jazeru pôjdem pešo pretože nechcem počúvať tie blbé reči mojej mami a otca.

Pri jazere
Bolo už presne 14:00 A čakala som ťa na neho neviem síce na koho ale čakala. No v tom prišiel ten ktorého som vidieť nechcela. GEORGE. Chcela som odísť no v tom ma chytil za ruku.

"Rosie prosím. Neodchadzaj. Chcem aby si mi odpustila. Pod so mnou prosím na ten malý čln."

"Ja.... George. Tak dobre." povedala som pretoze som mu nevedela povedať nie.

Poradili sme sa do člna a on pomaly začala veslovat. Keď sme boli asi v strede jazera zastavil a do rúk vzal gitaru.

"Ty ideš hrať?" povedala som prekvapivo.

"Ano." povedal a usmial sa.

V tom začal hrať a spievať. Bolo to krásne. Celý čas som mu hľadela do očí a on do mojich a pri tom spieval. Keď dospieval len sme tam tak sedeli asi päť minút a celý čas sme sledovali jeden druhého. V tom sa ku mne pomaly nahol a pobozkal ma. Začali sme sa bozkávať. Bolo to krásne a jemné. Zrazu sa rozprsalo. Zrazu sme prestali a obaja na seba pozreli. Začali sme sa smiať a on začal veslovat naspäť na breh. Keď sme vystúpili z člna ešte stále pršalo tak sme sli a skryli sme sa pod jeden strom.

"Ja. Dakujem George."

"Nemas za co. Dúfam že si mi odpustila."

Nevedela som čo mu mám k tomu povedať. Milovala som ho a hnevať som sa na neho nemohla ale nechcela som ublížiť Drewovi.
"Ano." odpovedala som mu a objal ma. Bolo to tak krásne ako po prvý krát. Jeho objatie bolo stále také krásne a upokojujuce.

"Ale George. My.... Musíme zostať len priateľmi. Prepáč mi to ale ja som S Drewom."

"Ale odkedy sa kamaráti bozkávajú a je to takr krásne."

"Ja.... Nechcem sa o tom bavit." povedala som pretoze som sa o tom nechcela bavit a odišla som.

Už doma
Celý čas som rozmýšľala o tom čo sa dnes stalo medzi mnou a Georgom. V tom mi zapipal mobil a na displeji sa objavila SMSka.

Celý dnes som na teba myslel. Drew

Ďakujem za kazdy read a vote a dufam ze sa vam táto časť buď páčiť. ❤