Nesprávne zamilovaná ❤

19

"Ako mozes byt taká hlúpa?" spytala sa ma Ali keď som im povedala o tom s Georgom.

"A ešte si sa s Nim pobozkala?"

"A... Áno." odpovedala som potichu.

"Rosie nechcem ti zasahovať do tvojho života ale... Mala by si sa rozhodnúť koho chceš." povedala May a odisli na hodinu pretože už zvonilo.

Na hodine
Neznášam dejepis.
Po prvé: neviem sa ho naučiť pretože má nebaví
Po druhé: na túto hodinu spolu so mnou chodia aj Drew ale aj George

"Rosie?!" vykrikol na mňa učiteľ

"prepáčte." ospravedlnila som sa pretože popri tom ako som rozmýšľala tak som perom buchala do lavice

Rosie nepojdeme dnes na čaj? Drew
Prišiel mi papierik.

Jasné o 18:00 pred čajovňou
Odpovedala som

Nemala som chuť s ním niekde ísť ale vlastne nevedela som ani sama čo chcem. Milovala som dvoch chlapcov naraz a s obidvoma som sa cítila dobre.

Na školskom obede
V našej jedálni toho veľa dobrého na výber nie je. Dala som si preto hranolky a nejaké mäso a šla si sadnúť k stolu aby som tam Počkala na Ali a May.

"Rosie prepáč chvíľu meskam ale May nepríde. Tak co nové?"

"Ako čo nové?" nechapala sa

"Či si sa rozhodla medzi Georgom a Drewom."

"Ja... Ešte nie." odpovedala som.

V tej chvíli do jedálne vstúpil George. Nemohla som z neho spustiť oči. Mal tak krásne oči. Srdce mi začalo biť rýchlejšie a rýchlejšie.

"Rosie tak čo?" hovoril som mnou nejaký chlapčenský hlas.

Otočila som sa a za mnou stal Drew.

"A... Áno dobre." odpovedala som hoci ani neviem na akú otázku.

Keď odišiel hneď dom sa otocila na Ali.

"Pýtal sa ťa či sa dnes nemôžete stretnúť o 17:00 pretože niečo ma."

"Fuuu. Už som sa bála na akú otázku som odpovedala."

"Ale Rosie dávaj si pozor pretože si sa celú ten čas pozerala na Georga ale on to nevidel."

"Dobre." odpovedala som a šla už domov aby som sa pripravila.

Doma
"Rosie dnes večer chcem aby si bola doma už O 19;00." zakricala na mna mama hore do izby.
Ako stále mi hovorí čo, kedy, kde a ako mám robiť ale ja som si už zvykla.

"Dobré neboj."

Zo šatníka som si vybrala kratasy, krátke tričko a dlhší sveter. Predtým ako som odchadzala mi prišla SMS-ka.

Rosie práve idem Z domu. Drew

Šla som už aj ja hoci neviem prečo mi poslala tu SMS-ku.

Čajovňa
Sadli sme si hneď na kraj cajovne a hneď sme si objednali.

"Chýbala si mi. Včera si mi ani nezavolala. Stalo sa niečo? "

"Nie nie. Len som toho mala veľa. Doma sme niečo mali tak som chcela byť sama."

"Aha. Bál som sa o teba. Dúfam že je to už dobré."

"Áno neboj." povedala som a usmiala sa na neho.

V tom ma chytil za ruku a pomaly sa ku mne nahynal aby ma pobozkal. Nevedela som čo mám urobiť pretože som to nechcela. V mojej hlave bolo všetko pomiešane a sama som nevedel čo chcem.

"Takze jeden malinový čaj a jednu kávu." vyrusila nás čašníčka ešteže tak.

Pár minút sme tam iba sedeli a pili ja čaj Drew kávu.

"Drew. Chcem sa ta niečo spýtať. Čo si myslíš že je láska?"

"Ja Hmmm. Neviem čo tí mám na to povedať."

"Prepáč bola to blba otázka"

"Nie to nie. Ja len chvíľu má nechaj porozmýšľať. "

O pár minút spustil

"Láska je ak toho človeka miluješ nadovšetko a vieš že mu môžeš veriť. Ten druhý by ti nemal ublizovat a mal by ťa milovať ešte viac ako ty jeho. Nedá sa presne povedať čo je to láska. V slovenčine je to podstatne meno ale je to cit. Láska sa nedá nikdy nedá vyjadriť celá. "

"A ako zistíš či niekoho miluješ?"

"Musíš ho mať rada. Viac ako rada. Keď si zamilovaný myslíš iba na tu osobu. Tak ako ja na teba"

Vtedy som mu asi mala povedať aj ja ta milujem ale iba som sa usmiala. Nevedela som čo ďalej robiť.

Keď sme dopili každý sme išli domov. Bolo to s ním celé iné. Ani neviem prečo som sa ho pýtala čo je láska. Ale teraz už to viem. Ak chcem naozaj ľúbiť môžem iba jedného a nie dvoch.