Napätie

163 3 0
                                    

Prechádzam si rukami po spánkoch, aby som uvoľnil tlak, ktorý začínam pociťovať. Bude to z piva? Možno z náročného tréningu? Zhlboka som si vydýchol. Možno je čas to zabaliť. Ráno má čaká ďalší tréning. Obliekol som si bundu a chystal sa vstať.

„Hej, kam ideš? Práve sme sa chystali na ďalšiu rundu," rozhodil rukami Adam.

„Mám dosť, potrebujem sa vyspať. Vieš, že mi tie tréningy dávajú zabrať," dvihol som kútik úst v krivom úškrne.

„Veď práve, mal by si si dať pohov. Viem, že sa cítiš, akoby si bol zodpovedný za celý tím, ale tento tlak ťa časom dostane," potľapkal ma po pleci Tomáš, ktorý si to namieril smerom k baru, pravdepodobne objednať spomínanú rundu.

„Chalani, nechajte ho, veď vidíte, že ten chudák sa vôbec nevie baviť," cítim ako mi stuhla krv v žilách. Prečo mi proste nedá pokoj? Vidím ako sa chalani snažia zadržať smiech a v tom momente do mňa udiera zlosť.

„A ty sa azda vieš baviť? Myslíš si, že keď do seba naleješ štyri pivá, stane sa z teba automaticky party zviera?" Otočil som sa na neho s otázkou. Na jazyku ma šteklia nepekné slová, no z rešpektu k starším chalanom v tíme sa snažím ovládať.

„No aspoň neutekám po dvoch pivách ako nejaká baba," ironicky sa uškrnul. V jeho očiach som videl tichú výzvu. Ja neprehrávam.

„Fajn, tak si dáme duel? Kto vydrží viac?" sadol som si oproti nemu a schmatol prvé pivo po pravici.

„Hej, šibe ti? To je moje," posťažoval sa Šimon a v momente, keď naťahuje ruky, že si ho vezme späť odsúvam ho mimo jeho dosah.

„Už nie, ak nevidíš, riešim tu niečo dôležité," venoval som mu letmý pohľad a otočil sa späť na chalana oproti mne. Bože, ako mi lezie na nervy celou svojou prítomnosťou.

„Nemyslím si, že sa chceš so mnou púšťať do akejkoľvek výzvy," v jeho úškrne vidím niečo, čo neviem identifikovať.

„Ale áno, ty si s tým začal, tak to aj dokonči," obaja udržiavame očný kontakt a ani jeden z nás nechce uhnúť prvý. Cítim, že napätie v miestnosti sa stupňuje a keď je to už na nich veľa, vytrhnú nás z nášho malého súboja.

„Neblbnite chalani, zajtra ráno máme tréning, potrebujem, aby ste boli fit. Nezabúdajte, že ste športovci a nie pubertiaci na lyžiarskom," prísne na nás pozerá Tomáš.

„Neboj sa, ráno budem na tréningu ako by sa nič nestalo, teda pokiaľ sa niekto nezľakol malej výzvy, ktorú začal," pozrel som sa oproti sebe. Stretli sa nám pohľady a v jeho očiach som zbadal, že sa zlomil. Okrem toho som zbadal aj čosi iné. Niečo ako nedočkavosť. Možno vzrušenie? Zjavne je rovnako súťaživý ako ja.

O pol hodinu neskôr do seba lejem šieste pivo. Cítim ako sa mi myseľ zakaľuje. Rozostreným pohľadom pozerám na človeka pred sebou ako bez zjavných problémov pokladá prázdny pohár na stôl a usmieva sa na mňa. Tentokrát mám však pocit, že je ten úsmev úprimný. Zdá sa, že mi to pivo ozaj udiera do hlavy. Pravdepodobne sa mi iba vysmieva. Nevzdávam sa a dopíjam šieste pivo do dna. Ja neprehrávam.

Pri ôsmom pive nám ostatní chalani už nevenujú väčšiu pozornosť. Občas neveriacky zakrútia hlavou a vrátia sa k svojej zábave. Oproti sebe vidím, že ôsme pivo už spôsobuje menšie problémy aj jemu. Krútenie hlavy sa snažím zahnať žmurkaním, samozrejme to však nepomáha.

„Vidím, že máš dosť, nevykašleme sa na to?" neverím tomu, čo počujem. Žeby nakoniec nebol taký súťaživý?

„Takže uznávaš, že si prehral?"

„Nie, ale nechcem, aby si si ublížil," vážne na mňa pozrel. Po ôsmich pivách sa ma snaží hlava oklamať, že v jeho očiach vidím starosť. To určite.

„Myslíš si, že ma oklameš? Snažíš sa pred chalanmi tváriť, že nie si debil? Ja dobre viem, aký si. Mňa neoklameš, určite by si bol rád, keby som si ublížil," prekrútil som očami, avšak do reality ma vtiahlo, keď silno tresol pohárom s nedopitým pivom o stôl a prudko vstal. Chvíľu na mňa neveriacky hľadel a zdá sa mi, že som v jeho očiach zbadal náznak sklamania. Nezmysel.

„Počúvaj ma dobre, ty o mne nevieš vôbec nič. Nikdy by som žiadnemu z chalanov v tíme neželal nič zlé," sústredene mi pozerá do očí a ja v tomto momente cítim už len zmätok, „a tebe obzvlášť nie," potichu dodal, vzal si bundu a odišiel. Chalani na mňa zmätene pozreli s otázkou v očiach. Čo sa to práve stalo?


AN: Kto je podľa vás spoluhráč

SpoluhráčМесто, где живут истории. Откройте их для себя