Spoluhráč

Sklamanie a jeho zdroje

Takto to ďalej nepôjde. Snažím sa vyvodiť akýkoľvek záver z posledných týždňov môjho života a zdá sa mi, že všetko je iba nejaký bláznivý sen.

"Juraj, pozri sa na mňa," opäť si v hlave prehrávam dnešnú scénu zo šatne. Naštvane zatrasiem hlavou v snahe vytriasť aj jeho. Problém je, že on z mojej hlavy nezmizol už niekoľko týždňov.

Som si istý, že túto svoju nešťastnú situáciu dám do poriadku hneď ako vyhrám našu malú výzvu. Teda moju výzvu. On o nej nevie, hoci je aj napriek tomu tak dobrým protivníkom.

Snažím sa prísť na spôsob, akým by som ho vyviedol z miery. V akejkoľvek situácií sme sa my dvaja doteraz ocitli, vždy som z toho vyšiel ako hlupák ja. Potrebujem prebrať iniciatívu a zachovať si chladnú hlavu.

Na druhý deň ráno som si to namieril rovno za ním.

„Dnes po tréningu s tebou potrebujem hovoriť," prešiel som rovno k veci, „je to fakt dôležité, počkaj na mňa v šatni." V snahe nedať mu šancu protestovať som sa hneď na päte otočil a šiel sa pripraviť na tréning. Naozaj dúfam, že sa ukáže.

„Dobrá práca, chalani. Zajtra si doprajte zaslúžený oddych a vidíme sa v pondelok," pri Tomášovej rozlúčke som už začínal pociťovať zmiešané pocity z rozhovoru, ktorý ma čaká. Rozhodol som sa na celú situáciu ísť pomerne civilizovane. Komunikáciou. Skrátka si vyjasníme, čo je vo veci. On mi vysvetlí, o čo sa snaží a ja tak navyše zistím, ako mu to vrátiť. O tejto časti sa mu samozrejme nezdôverím. Neviem sa dočkať, až mu konečne pomotám hlavu rovnako, ako on mne.

Pri posledných Tomášových slovách už som bol jednou nohou z ľadu, avšak náš kapitán sa mi rozhodol opäť raz narušiť plány „Juraj, môžeš na chvíľku?"

„Áno? Deje sa niečo?" netrpezlivo som sledoval ako Paľo mizne v šatni. Dúfam, že nezmizne.

„Deje. Presne to, čo teraz," nechápavo som sa na neho pozrel, „si myšlienkami úplne mimo. Nie len dnes. Trvá to už týždne. Chcel som byť s tebou trpezlivý, ale začína to veľmi ovplyvňovať tvoj výkon na ľade. Vieš, že ťa mám fakt rád a bude pre mňa dosť nepríjemné ťa stiahnuť zo zápasov, ak sa nedáš dokopy," pri jeho slovách ma oblial studený pot. Toto by mi ani vo sne nenapadlo. Tomáš ešte pokračoval, ale ja som ho už nedokázal vnímať. V tom momente som zabudol na všetko ostatné. Táto sezóna mi má zmeniť život, nemôžem si dovoliť o ňu prísť. Ocitol som sa v svojej najhoršej nočnej more.

Ako telo bez duše som pomaly po niekoľkých ďalších minútach Tomášovho príhovoru mieril do šatne. V hlave sa mi stokrát prehrávala jediná myšlienka. Ak prídem o úspešnú sezónu, čo na to povie môj otec? Po chrbte mi prešiel mráz. To nesmiem dopustiť.

V tom mi však myšlienky utiekli k jednému konkrétnemu človeku. Všetko to je aj tak jeho vina. Keby som nevenoval toľko voľného času tomu chalanovi, možno by to celé bolo teraz inak. S novým odhodlaním to celé čo najrýchlejšie ukončiť, dokonca aj ochotný priznať si prehru v našej malej provokačnej hre, som rozrazil dvere do šatne. Čakalo ma však prekvapenie. Paľo tam na mňa totiž skutočne nepočkal. Viac než táto skutočnosť ma však prekvapil intenzívny pocit sklamania, ktorý mnou prešiel. Prečo sa cítim tak... smutne? Pravdepodobne ide o ďalšiu vlnu frustrácie, ktorá sa oneskorene ohlásila v dôsledku Tomášových slov.

Až neskoro v noci, po dlhých hodinách rozjímania v rámci neúspešných pokusov o spánok, som v prekvapivom uvedomení pochopil, že moje sklamanie bolo v danej chvíli viac podmienené hlavne neprítomnosťou istého človeka.