Spoluhráč

Začiatok

Utieram si pot z čela. Dnešný tréning je náročný. Pripravujem sa na play-off. S aktuálnymi 34 kanadskými bodmi na mojom konte cítim tlak. Nádeje tímu sa na mňa upierajú. Náš kapitán je silný hráč, avšak ja bojujem za svoju budúcnosť. Očakávam draft do NHL, preto potrebujem pracovať tvrdšie ako ostatní, tvrdšie ako doteraz. Potrebujem naplniť očakávanie seba a môjho otca. Nedokážem zniesť pomyslenie, že prinesiem našej rodine sklamanie. Potrebujem dokázať, že toto je moje miesto, že sem patrím. Každý môj pohyb, môj úspech aj neúspech je podrobne sledovaný.

„Juro, dáme dnes pivo?" pýta sa ma Šimon.

„Nemám čas," nevenoval som mu ani pohľad. Pokračujem v tréningu.

„Chlape, daj si pohov, dnes si sa namakal dosť," neveriacky krútil hlavou.

„Nehovor mi, čo mám robiť," odvrkol som a odišiel som smerom k bránke. Až vtedy som si všimol, že nie som na ľade sám. „Čo tu ešte robíš? Už sme dávno skončili."

„Pokiaľ viem, môžem tu byť ako dlho chcem. Alebo máš s tým nejaký problém?" kvôli jeho drzému úškrnu bojujem s nutkaním mu jednu vraziť.

„Mám problém s tým, že tu zaberáš miesto," približujem sa k nemu.

„Podľa mňa si ty ten, ktorý tu zaberá miesto," pozerá sa mi priamo do očí. Snaží sa ma vyprovokovať. Vedieme tichý súboj a moje päste sa zatínajú s každou sekundou viac.

„Chalani? Šibe vám? Čo to nacvičujete?" kričí Šimon od hráčskych lavíc. Až vtedy som si všimol, že sme pri sebe nebezpečne blízko. Odstúpil som a otočil sa smerom k Šimonovi.

„Vieš čo? Už mám čas na to pivo. Neoplatí sa mi tu zdieľať vzduch s touto osobou," hodil som na neho polovičný úškľabok.

„Idete na pivo? Tak to idem s vami," zacítil som ranu rukavicou medzi lopatkou, „a nebuď stále taký namosúrený. Desíš ľudí," spamätal som sa z mierneho šoku a pozrel sa na neho s otázkou v očiach.

„O čom to trepeš?"

„Nie každý v tebe vidí to čo ja," uškrnul sa a odišiel za Šimonom.

Ja ho raz zabijem.