Spoluhráč

Hokej a iné hry

Napriek tomu, že sme sa včera s Pavlom nestihli porozprávať o celej tejto situácii, zdá sa, že predsa to bolo na niečo dobré. Dnes na tréningu ma prvýkrát po niekoľkých týždňoch neignoroval. Dokonca som si viackrát všimol ako ma jeho oči uprene prenasledujú po ľadovej ploche. Vzhľadom na to, že on je hokejista a ja nie som puk, by si človek myslel, že to nie je ideálne, ale jeho skvelý výkon to ani v najmenšom neovplyvnilo. Priam by som povedal, že mu to dnes išlo až výnimočne dobre, čo sa však žiaľ nedá povedať o mne. Moja myseľ je poslednú dobu, zdá sa, zamestnaná inou hrou, než iba tou hokejovou. A keďže to nevyzerá ako niečo, čo v najbližšej dobe len tak zmizne, budem sa musieť naučiť nájsť kompromis medzi týmito mojimi... záujmami.

V rámci môjho skveleho plánu ako dostať Paľa do rozpakov som prekvapivo na nič konkrétne neprišiel. Problém je totiž v tom, že moje plány v jeho blízkosti vždy dopadnú katastrofálne. Preto som urobil zásadné rozhodnutie, a to teda, že tomu nechám voľný priebeh. Počkám na prirodzenú situáciu, ktorá mi umožní získať nad ním navrch. Jediné na čo nesmiem v takomto prípade zabudnúť je sa za žiadnych okolností nenechať vyviesť z miery.

"Juraj! Počkaj chvíľu," zastavil ma po tréningu Tomáš, "potrebujem od teba menšiu láskavosť, máš hodinku čas?"

"Myslím, že hej, prečo?" neisto som sa na neho pozrel. Keby som však vedel, akú láskavosť potrebuje, určite by som takúto chybu v podobe súhlasu nespravil.

"Sľúbil som sestre, že dnes postrážim jej malého syna, ale potrebujem predtým ešte niečo vybaviť," skôr než som stihol protestovať, objavilo sa na chodbe asi 6 ročné dieťa a hodilo sa Tomášovi okolo nôh. Ako sa tu vôbec vzalo? Veď sme v tréningovej hale.. Každopádne, dúfam, že moje vnútorné zdesenie nebolo v rovnakej miere viditeľné aj navonok, keďže by to mohlo pôsobiť takmer ofenzívne. Proti deťom nič nemám, pokiaľ sú vo vzdialenosti aspoň 5 metrov a nenesiem za ne zodpovednosť. Čiže presný opak situácie, do ktorej ma chcel Tomáš namočiť.

"Tomi, to fakt nepôjde, to mi nemôžeš urobiť. Ja deti nezvládam a oni definitívne nezvládajú mňa. Prečo si sa neopýtal niekoho z chalanov?" neveriacky som na neho pozeral. Vyzerám snáď ako typ na stráženie deti? Ja sotva zvládam strážiť seba.

"Preto, lebo ty máš k nemu predsa zo všetkých chalanov vekovo najbližšie," nahlas sa zasmial a rýchlo zmizol z chodby preč. Svoj otrávený pohľad som z neho nespustil, až kým sa za ním nezatvorili dvere.

Potom som svoj pohľad sklopil dolu na chlapca, ktorý na mňa upieral svoje veľké modré oči. Usmieval sa a všimol som si, že mu chýbajú dva predné zuby. Vyzeral celkom roztomilo. Možno to nakoniec na tu hodinu nebude také zlé.