Spoluhráč

Mačka a myš

Keď mi však došlo čo robím, okamžite som sa odtiahol a odstúpil o niekoľko krokov späť. V Pavlových očiach som videl šok. Chvíľu sme na seba pozerali bez slova a ani jeden z nás zjavne nechcel ako prvý prelomiť ticho, ktoré medzi nami nastalo. Bože ja som taký debil, prečo som to vôbec spravil?

"Prečo si to urobil?" nakoniec ako prvý prehovoril on. Skvelá otázka, Pavol! Tiež by ma to zaujímalo.

"Ja neviem," odpovedal som úprimne," asi som proste spanikáril, keď si začal kričať...," rozhodil som bezradne rukami.

"Takže keď sa snažiš niekoho umlčať, vždy to robíš takto?" sústredene sa na mňa pozrel a hlavu zvedavo naklonil nabok.

"Preboha, samozrejme, že nie," vyvalil som na neho oči, "veď si to predstav, ako by to vyzeralo, keby som hocikoho len tak zrazu poboz-..." zastavil som sa skôr, ako som stihol dokončiť túto vetu. Paľovi sa na tvári objavil pobavený úškrn. Fakt skvelé! Iba to zhoršujem.

Pavol vyzeral, že chvíľu nad niečím rozmýšľal a potom spravil niekoľko pomalých krokov ku mne. Moje srdce s každým jeho krokom bilo rýchlejšie a rýchlejšie. Malý moment sme stáli v tesnej blízkosti a pozerali si do očí. Potom však spravil niečo, čo som vôbec nečakal. Položil svoju dlaň na moje stehno a pomalým pohybom sa ňou presúval až na môj bok, kde sa zastavil. Pri tomto dotyku zo mňa vyšiel len prekvapený tichý vzdych. Mal som pocit akoby som v pľúcach zrazu nemal žiaden kyslík. Atmosféra okolo sa mi zdala napätá a celá miestnosť sa začala krútiť.
Skôr než som sa stihol spamätať z toho, čo sa deje, Pavol sa uchehtol a rýchlym krokom odkráčal k dverám, ktoré si odomkol a bez jediného slova či pohľadu zmizol. Počkať! Odomkol? Oblial ma studený pot, keď som si uvedomil, že mi práve v mojej chvíli slabosti z vrecka ukradol kľúč od skladu. Najradšej by som sa prepadol pod zem. Oprel som sa o stenu a vo svojom zúfalstve a hanbe sa zošmykol až na zem. Prečo z každej našej interakcie musím výjsť ja ako idiot? Rukami som si frustrovane prehraboval vlasy, až kým som nedostal úžasný nápad.

Ak si Pavol myslí, že je jediný, ktorý vie hrať túto hru, tak je na veľkom omyle. Skôr či neskôr budem ja ten, ktorý dostane do rozpakov jeho. Ak sa chce hrať na mačku a myš, má to mať. S novým sebavedomím som vstal a vybral sa smerom domov. V myšlienkach som bol stratený hľadaním spôsobov, ktorými by som sa mu mohol dostať pod kožu.

AN: Ahojte. Z menšej pauzy sa nakoniec stala väčšia a narazila som na menší autorský blok. Po dlhšom premýšľaní som sa však rozhodla k tomuto príbehu vrátiť a dúfam, že si aj po dlhšej pauze nájde svojich čitateľov.