Šialená výprava (PREBIEHA ÚPRAVA)

Liečenie

Fajn to zvládnem aj keby ma to malo stáť čokoľvek...

Pomaly som otvorila oči, keď  som uvidela niekoľko elfou, ktorí sa o niečom dohadovali na to si jeden z nich všimol, že ich pozorujem a niečo povedal tím pádom na mňa upreli pohľad ja ostatné,  ja chcela som niečo povedať, ale nedokázala som sa ani pohnúť na to som uvidela, ako niekoľko elfou vybehla von z izby a zvyšok sa ku mňe opatrne priblížili a niečo rozpavali, ale vôbec som ich nepočula...

Na to do izby vbehla Galadier a hneď za ňou Gandalf a Elrond, keď ma uviedli boli mierne v školu a videla som na nich, ako by som to... Aký si pocit úľavy...

Na to sa ku mne Galadier náhla a niečo povedala ja som sa na ňu iba pozrela nevedela som, čo chce a bojužial som nevedela odozierat z úst... A pohyb bol nemožný a tak som iba ležala a pozerala sa na nich.

Na to Galadier preodmnou zamávala rukou či moje oči reagujú a, keď videla, že áno vspriamila sa a pozornosť obrátila na Gandalfa a Elronda a začala sa s nimi o niečom rozprávať.

Po chvíli sa na mňa pozrela a v hlave mi zaznelo "Emíria počuješ ma?" 

Ja som iba rýchlo dvakrát mrkla, ako súhlas našťastie to pochopila a prikývla a na to mi opäť zaznelo v hlave "Dobre takže ti vysvetlím, čo sa stalo... Prišli sme do Thoirnovej izby a ty si ležala na zemi a nedýchala, a tak sme na teba použili mocné kúzlo oživenia, ktoré fungovalo....To je aj dôvod prečo sa nemôžeš hýbať tvoje telo ešte nieje úplne v poriadku, a zotavené, ale mala by si sa zostaviť a byť v poriadku aspoň v to z ostatními dúfame...  " 

Na to hlas na chvíľu ustal, ale po chvíli opäť povedala" Čo sa týka toho, čo si urobila o tom sa s tebou porozprávam neskôr, ale, čo sa toho týka.... THORIN " 

Na to spravila malú pavzu a napokon do povedala" Je v poriadku vyliečila si ho"

Ako náhle to do povedala som pocítila, ako mi po líci stiekla slza. Slza šťastia... Úľavy a radosti z toho, čo som počula... Je v poriadku vyliečila som ho dokázala som to... Dokázala...

Moju šťastnú chvíľku však prerušil Galadierin hlas v mojej hlave" Emíria  teraz budeš par dni ležať a odichovať, kým sa znova ne začneš hýbať a tvoje telo sa nezotaví dobre? "

 Ja som iba zamrkala, ale chcela som vidieť Thorina a tak som skúsila pohnúť aspoň kúskom svojho tela, ale nič absolútne žiadna reakcia. Do frasa, ale aspoň je v poriadku... Na tom jedinom mi záležalo, aby bol v poriadku...

Na to som si všimla, ako sa ku mňe Galadier priblížila a opatrne si ku mňe sadla na čož  ku mňe  vystrela ruku a nadvihla mi ňou jednu z mojich nevládnych rúk a chvíľu si ju prezerala na to sa otočila na Elronda a Gandalfa a niečo im povedala. 

Potom sa otočila späť ku mňe a jemne sa na mňa usmiala, avšak v jej úsmeve bolo aj niečo iné strach nie.... Skôr neistota... Iba som sa na ňu pozerala a čakala, čo sa bude diať na to do niesnoti vošlo niekoľko elfou, ktorý  držalo rôzne bylinky a mysky  a nástroje

Vystrašené som sa pozrela na Galadier na čož  mi v hlave zaznelo "Neboj sa to sú liečivé Bylinky z Mlarvýnu sú veľmi vzácne, ale za to veľmi účinné tieto bylinky by ta mali uzdraviť a pomôcť ti získať tvoju stratenú silu a stabilitu... "

Ja som iba zamrkala a chvíľu pozorovala, ako elfovia začali miešať rôzne bilnky pri čomž sa o niečom rozprávali pri čomž som si všimla ze Gandalf a Elrond zmizli.

po nejakej dobe to mali elfovia  si hotové, lebo jedne z elfou prišiel ku Galadier a podal jej misu z rozdrveními bylinami.

Galadier si ju zobrala a potom sa otočila ku mňe a jemne sa na mňa usmiala, opäť si zobrala jednu z mojich rúk a potom my z ničoho nič zazneli v hlave "Ak budeš niečo cíti chlad či teplo alebo čokoľvek tri krát rýchlo zamrkaj dobre?" Ja som rýchlo dva krát zamrkala, ako súhlas.

Na to si Galadier nabrala do jednej z rúk trochu z bylinnej zmäsi a rozotrela mi ju po ruku pri čomž  pozorovala či dáko reagujem, ale bohužiaľ na moje nešťastie som necítila nič ani najmenší náznak toho, že by mi niekto niečo rozotierla po ruke...

Po chvíli, kde som jej nedala žiadny signál mi v hlave zazneli "Cítiš niečo?" Na toto som mrkla iba jedne krát a asi pochopila, že nie. Jemne sa na mňa pousmiala, ale bolo na nej vidno, že jej to je ľúto a trápi ju to...

Pred tím, ako odišla mi tou bylinou zmenou potrela tvar druhu ruku a nohy a potom aniž by mi čokoľvek povedala zmizla vo dverách...

Po niekoľkých hodinách aspoň myslím, že to boli hodiny som rozmýšľala nad všetkým  možným, čo sa deje a či vôbec niekedy budem schopná znova rozprávať, či hýbať sa, ale hlavne som myslela nad Thorinom, ako mu je ako sa asi city a, či je v poriadku...

V mojej hlave vírilo nespočet myšlienok a otázok, na ktoré som, ale nemala žiadne odpovede a tak som tam iba bezvládne ležala a premýšľala na to sa mi poamli začali zatvárať oči až som napokon zaspala...

No na moje nešťastie som nespala príliš dlho, lebo ma zobudilo niečo, teda skôr niekto, lebo započula som nad sebou aký si smiech bol slabý, ale počula som ho a tak som prudko otvorila oči a chvíľu som budila pohľadom po dvoch tvárach a, keď som tváre rozpoznala bol to Kili a Fili a obidvaja sa smiali, ale, keď ma uvideli, že som hore trochu o do mňa cúvli, ale potom sa opäť priblížili ja som medzitým pohľad uprela na Filiho ruky, v ktorých som uvydela niečo, čo sa dosť podobalo Peru? Alebo takim tím perám z pierkami, ako náhle som naň u perla pohľad Fili ruku schoval za chrbát a zasmial sa ja som sa pozrela na Kiliho a došlo mi to.

Tie svine mi pomaľovali ksicht veď počkajte, keď buďem fit rozkop... Ale v tom mi to došlo ja... Ja ich počujem ja počujem, ako sa smejú síce slabo, ale aj tak počujem ich... Na to sa mi do očí na hrnuli slzy a pravdepodobne to Kiliho a Filiho vystrašil na toľko, že o niekoľko minút neskôr tu bola Galadier, ktorá si ku meň rýchlo sadla a chvíľu ma pozorovala na čož  povedala  "ČO! sa prsné stalo?"

 Na to sa otočila na Kiliho a Filiho, ktorí sa na seba pozreli a Kili povedal "No... Chceli sme jej niečo nakrelsit na tvar, ale ona sa zabudla a potom jej z očí začali padať slzy a my sme sa zlakmy či sa jej niečo nestalo" Na čož  Fili dodal "Ano, a tak sme išli za vami"

Galadier prikývla a skúmavo si ma prezrela na čož  my v hlave zaznelo "Boli ta niečo?" Ja som iba jedne krát mrkla a tak sa ma opýtala znova " Je ty nevoľno?" Opäť som mrkal jedne krát a takto to pokračovalo ešte chvíľu než sa ma opýtala " Dokážeš sa pohnúť alebo cítiť?" Na to som zamrkala dvrkata aj keď to nebolo úplne ono... Na čož  som na Galadier uvidela menší úsmev potom si sama pre seba povedala" To je dobre " Na čož  som opäť dvakrát mrkla, ako súhlas keďže Galadier zo mňa nespúšťala pohľad a, keď uvidela, že som an to zareagovala povedala" Ty....Počuješ ma? " Ja som rýchlo priam zbesilo dvakrát mrkla na což sa Galadier po tvári rozlial šťastný a ulavni úsmev na čož povedala" Zaberá to... tie Bikiny zaberajú což znamrná, že o par dni by si opäť mohol rozprávať a hýbať sa "

 Ja som opäť dva kar mrkla na čož  povedala" Dobre teraz ta necháme v kľude nech si oddýchneš a večer ti telo opäť potriem bylinami...."

Na to sa pozrela na Kiliho a Filiho a prísne povedala" a čo sa týka vás dvoch toto si vyriešime vonku! "

Keby som sa v tej chvíli mohal usmiať usmiala by som sa lebo Kili a Fili vyzerali bit trochu vystrašený.

Na to z Galadier odišli preč z izby a ja som sa opäť ponorila do mora otázok a rôznych vecí pri čomž  som nepatrne občas za rozmýšľa, ako sa má mama či ma vôbec hľadá alebo, či už je po smrti nad týmito myšlienkami sa mi do očí nahrnuli slzy.

Bolo mi ľúto, čo som jej toho dňa povedala, ako som sa ku nej zachovala, ale nemohla som s tím nič robiť a ani som nevedela či sa vôbec vrátim do svojho sveta alebo nie...

Po určitej dobre som prestala rozmýšľať a prijala únavu, ktorá ma premohol a po chvíli som bola obklopená už iba temnotou...
================================
Dúfam že sa vám nový diel páčil a že sa budete tešiť na ďalší 😁❤️🍀