Šialená výprava (PREBIEHA ÚPRAVA)

Azil u Hobyta

A ja si zatiaľ užijem pokojních pár dny u Bilba..

A, ako som povedala tak sa aj na druhý deň ráno stalo.

Pobalila som sa a išla za Galadier, ktorá bola zo začiatku proti tomu, aby som išla, ale po vysvetlený, čo sa včera stalo nakoniec povolila a povedala, že môžem, ale s prísľubom, že sa aspoň jednu hodinu budem pokúšať kúzliť, a tak som jej to sľúbila...

Pripadala som si pri tom ako decko, ktoré mama prví krát pustila  von samé...

Potom som ju požiadala či by ma tam Lira nezaniesla, ale keďže som s ňou nedokázala už komunikovať.. keďže som stratila svoju moc tak som požiadala Galadier, aby ju o tom dáko informovala, čo naznačila, ale po pár márnych hodinách mi nakoniec povedala, že ma tam môže zaviesť aj jej Orol Gory

 Na to som prikývla, a tak bez ďalšieho ostychu som na jej Orla
Dala veci potom následne som si na neho vysadla a na rozlúčku sa na ňu usmiala...

Bolo síce odomna hnuse nerozlučiť sa s ostatnými trpaslíkmi a aj Gandalfom či Elrondom... Ale jednoducho nemala som náladu na nič podobné a tak som im jednoducho nechala list na mojom stolíku v izbe...

A keďže Bilbo nedostal odomna žiadne upozornenie, že iďem ku nemu na návštevu sňať nebude veľmi nahnevaná..

Poznámka autora
Bilbo sa vrátil dómou hneď ako Emiria  spacifikovala Thorina... Jednoducho už nemohol ani on ďalej, a tak ho Gandalf poslala dómou...

O 12 hodín neskôr...

Už sme leteli dosť dlho, ale nečudujem sa keďže cesta sem pešo trvala asi nekonečno dní tak a asi aj Gorymu To bude chvíľku trvať a tak som sa na ňom pohodlné uložila a po chvíli zaspala...

No, čo aj tak nemám, čo robiť...

Zobutila som sa na prudkú  bolest, ktorá, ma donútila otvoriť oči. 

A po zistení, že ma ten hlúpo vták zhodil na zem som bola mierne naštvaná, ale, kem som uvidela, že som v dedine na dne vreca sa mi na tvári vytvoril jemný  úsmev potom som sa pozrela na Goryho, potom  som sa postavila oprášil a zobrala si tašku... Zabudla som podotknúť, že už bola tma, ale povecme si na rovinu iba hobiti majú malé cestičky malé svetielka a plno guľatých dvier v kope hliny...

Ako náhle som si zobrala svoju takšku...
Odletel a tak som tam ostala stať a pomaly sa vybrala jednou z cestičke až ku Bilbovenh domčeku, ktorý som asi po 20 minútach našla a opatrne som prešla cez bránku až ku jeho dverám a jemne na ne zaklopala a čakala...

Po chvíli sa ozval budchnutie a následne zanadavanie, pri ktorom sa v vzápätí na to otvorili dvere a, keď ma Bilbo zbadal vyzerala byť dosť v šoku, ale po chvíli sa spamätal a povedal "E...  Emíria, čo ty tu robíš?"

 Na to sa vyklonil z dverí a poobzeral sa po okolí a následne na to mi ukázal, aby som vošla dnu.

 Ja som sa na neho milo usmiala a povedala "Prišla som na návštevu a trochu si vyvetrať hlavu...A pár dní tu zaostať ak ti to nebude vadiť" Na čož  Bilbo povedal "Samozrejme, že nevadí, som rád že ta vidím ako sa darí ostatním a hlaveň Thorinovy?"

 Ja som sa na neho falošné usmiala a povedala "Je v poriadku a ostatný sa majú dobre" Na čož  Bilbo povedal "Stalo sa niečo... Znieš, ako si... Smutne" Ja som sa iba pozrela do okolo a iba prikývli na to som povedala "Ja... Poviem ti o tom zajtra, čo ty na to?" Na to rýchlo povedal "Ach prepáč určite si unavená z cesty vedľa mojej izby je ďalšia hosťovská tam môžeš prespať, nechceš niečo čaj, vodu alebo niečo jest?"

 Ja som iba zavrtela hlavou, že nie a na to som odišla do hosťovské izby, kde som si zhodila veci a následne na to skočila do postele, ktorá bola, ale trochu mala, ale bolo mi to jedno na to som pomaly zatvorila oči a v kľude zaspala..
neviem z čoho som mohol byť unavená keďže som spala skoro celú  cestu sem, ale neviem... Asi únava zo všetkého dookola zo všetkého, čo sa deje a, čo sa ešte stane bála som sa... Čo ak sem Thorin nepríde, čo ak vážne už so mnou nechce byť... Čo ak má už...nemiluje.

Na druhý deň ráno som Bilbovi o všetkom povedala. Bol to dobrý poslucháč a súcitil so mnou bolo mu ľúto, že sa to takto skončilo a chápal to... A tak sa mi snažil pomôcť alebo apson poradiť, ako vedel.

Bolo to od neho milé... Po dvoch dňoch strávených u Bilba som sa začínala obávať či Thorin vôbec príde alebo, či aspoň rozmýšľa nad tím, čo spravil bála som sa... Čo ak, keď  tam prídem bude už s dákou inou bože ja som blbá prečo som do neho od cha... Do čerta Emíria  v schop sa! Všetko bude v poriadku je to jasné bude to v pohode...
Aspoň v to dúfam.

z pohľadu Thorina druhy deň po hádke

Už do rána mi sem behajú trpaslíci jedne po druhom a pútajú sa ma, čo sa stalo že vraj si Emíria ráno pobalili veci a bez rozlúčenia odišla...

Boli zmätení a zjavne prekvapený z toho, čo urobila... Asi bola vážne naštvaná... To najhoršie na tom bolo, že som nevedel, čo mám robiť či mám ísť za ňou alebo mám zostať tu. Bol som ešte stále zmätení a bál som sa, čo ak sa nemoc vráti a bude to ešte horšie a Emiria sa ma pokúsi znova zachrániť a... Nechcem radšej myslieť na to, čo by sa mohlo stať...

Mal som o ňu strach už pri tejto záchrane stratila veľa, a to všetko len kvôli mne.

 Mrzelo ma to bolo mi to ľúto, ale najviac ma trápilo to, že som nevedel, čo bude teraz či to prekoname alebo sa naše cesty rozídu. Alebo sa opäť spoja.

 Po chvilo rozmýšľania som sa na seba pozrel v zrkadle a potichu zašepkal "pre boha Pavéza preber sa! Kurva ved ju miluješ a ona teba a ty Kretén si ju nechal ísť namiesto toho aby si jej v tom zabránil si sa ľutoval a nahovárať si dáke sentimentálne Sračky KURVA zdvyhny rit úprav sa a Choj za ňou a nie tu nariekať čo ak čo ak zdvihny sa a popros ju o odpustenie. Proste sa tomu postáv ako chlap a nie ako umrnčane decko tím že sa tu budeš schovávať a premýšľať čo ak sa stane toto lebo hento, tím nič nevyriešiš musíš sa tomu postaviť pre boha ved si kráľ to musíš zvládnuť!

================================
Ahojte pardón že som tak dlho nič nevydala ale bola som na dovolenke. Dneská je tu trochu kradšia časť ale dúfam že sa vám páčila🍀❤️