Šialená výprava (PREBIEHA ÚPRAVA)

Nenávidím Ta!!

Po určitej dobre som prestala rozmýšľať a prijala únavu, ktorá ma premohol a po chvíli som bola obklopená už iba temnotou...

O 3 týždne neskôr

Už sú to tri týždne, čo som použila kúzlo, ktoré vyliečuli Thorina a ochromil mňa.

Úprimne boli to neskutočne ťažké tri týždeň okrem toho, že som sa chvála bohu postupne začala zotavovať a hýbať bolo ale bolo to náročné

Prvý sa mi vrátil sluch, potom hlas, chuť a potom som pomaly a opatrne začala rozhýbavať končatiny, potom som sa postupne posadila, a potom postaviť, a potom prišlo na radu chodenie... To.... To bol ďalší problém, ktorí sme riešili asi 2 týždne bolo to pre mňa náročné nedokázala som pevne stáť na nohách a po pár krokoch som vždy padla...

Ale posledné dni sa to zlepšuje a chodenie je pre mňa už celkom hračka, ale po týchto problémoch prišiel ďalší, a to ten najvedší problém, teda aspoň podľa Galadier, Thranduila a ostatných magou... Moja kúzelná moc... Bola preč...

Galadier ma uistovala, že je to iba dočasne, ale pochibovala som o tom, že by mala Galadier až takú moc, aby vrátila niečo, čo podľa mňa bolo preč už na dobro...

Pre mňa to nebol veľmi veľký problém, lebo som to skoro vôbec nepociťovala cítila som sa ako vždy či bez alebo s mocou...

Ale pre mňa najvedším problémom bol Thorin už skoro celý mesiac nevyšiel von zo svojej izby občas za ním zájde Balin alebo Dvalin, ale nikoho nechce vidieť dokonca ani... Ani mňa...

Nevedela som prečo to tak je, ale vži, kde som sa Dvalina alebo Balina opýtala prečo ma nechce vidieť Dvalin vedšinou zamručal a Balin ma vädšinou uistil, že ho to prejde, ale už mi to bolo jedno lebo dneská.... Dneská je ten deň kedy vykopnem dvere od tej sprosté izby vytiahnem Thorina za vlasy a porozprávam sa s ním aj, keby, čo bolo...

Potom ho objímem dám mu pusu a buďem dúfať, že sa postupom času všetko vráti do normálu.

Sú dve hodini poobede a ja si to mierim k Thorinovím dverám, ako náhle zahnem za roh a pri jeho dverách uvidím Dvalina na chvíľu zastanem, ale na to sa v zápätí rozíďem jeho smerom až k Thorinovím dverám pred krotimi zastanem, ale než čokoľvek spravím Dvalin povie "Nemala by si tu byt"

Ja som mu venovala jedne nezaujatý pohľad a stihla po kľúče od dverí.

Dvalin ma občas štval skoro nikdy mi ne bol za nič vďační dalo by sa povedať, že ma v určitých chvíľach nenávidel, ale bolo mi to jedno a snažila som sa ho, ako tak rešpektovať už len, preto, že je to Thorinov najlepší priateľ...

Ako náhle som siahla po klučke a otvorila dve od jeho izby uvidela som tmu a nič iné, a tak som povedala "Pani ty tu máš, ale tmu"

Ale na to mi nebola daná žiadna odpoveď, a tak som vkročila do tmy a zatvorila za sebou potom som nahmatala okno a závesy, ktoré som prudko roztihla a pustila tak svetlo dnu pri čomž som povedala "Tak toto je oveľa lepšie" Na to som sa otočila a prisahám, že moje srdce vynachalo pár úderov, lebo Thorin sedel na posteli otočený ku mňe chrbtom a zhrbený ako hrbáč z toho najzhrbenejšieho snu....

Ale to, čo ma najviac zarážala bolo jeho reakcia to bol ten problém... Lebo žiadna reakcia neprišla apsoludne žiadna ani posrané ahoj alebo čau žiadne dojaté objatie absolútne nič...

Opatrne som sa ku nemu priblížila a povedala "Em... Ahoj Thorin to som ja Emíria" Nič absolútne nič... Ešte som sa ku nemu teda priblížila a opatrne prešla okolo postele až pred neho a opatrne som povedala "Em... Thorin si v poriadku?"