Šialená výprava (PREBIEHA ÚPRAVA)

Venček

A v tom som si spomenula na Gandalfove slová "Bolo by dobre, aby si sa nerozrušovala síce už v sebe nemáš jed ani čiernu mágiu, ale bolo by to dobre aspoň na pár týždňov"

Na druhý deň som sa zobudila s bolesťou hlavy. Opatrne som sa posadila a poobzeral sa okolo seba niektorí trpaslíci boli už hore, ale niektorí naopak ešte spali.

Nemala som pojem o čase, ale už bolo vidno ja som sa postavila a chvíľu len stala, aby usputilo nepríjemné točenie hlavy.

Po chvíli, keď mi už bolo lepšie začala som sa obzerať, kde sa nachádza ten idiot z včerajška.

Na počudovanie som ho nikde nevidela a ani Gandalfa na to som na mojom právom ramni pocitial čuisu ruku a po chvíli aj na ľavom.

Bolo mi absolútne jasné kto to asi tak môže byť.

A mala som pravdu bol to Fili a Kili.

Ja som sa na nich pozrela a povedala "Ahojte, kde je Thorin a Gandalf?"

Na to Kili povedal "Ahoj... No....Odišli už včera večer a povedali, že nás doženú, takže máme asi vyraziť, ale nikomu sa veľmi nechce a navyše je ešte skoro iba nedávno višlo slnko.

Na to chvíľu nastalo ticho a po chvíli dodal Fili "No... A, ako sa máš? Včera si vyzeral dosť naštvane potom si zmizla a s tebou aj Thorin a potom sme už iba v delí, ako ta Thorin nesie v náručí a ukladá ta"

To mi pripomenuli ostrú viemnu názorov, ja som si iba povzdicha a povedala "Aha... A kam to mame ísť?"

Na to sa Fili s Kilim na seba pozreli a mykaným pliec a zvláštnymi
Gestami tváre sa dohadovali, ale po chvíli nakoniec jedne z nich prehovoril "No... Keď máme ísť? podľa plánu? "

Ach bože.

Na to som pokývla hlavou a povedala "Aha a aký je ten plán?"

Na to dodal Kili "Neviem, ale Dvalin to bude vedieť"

No tak to je úžasné...

Na to som si povzdychla a povedala "Fajn.... Iďme za Dvalinom..."

Na to iba prikývli a začali jeden do druhého žduchat.

Ja som sa pousmiala nad ich bláznivým správaním a pomaly vyhľadala Dvalina pohľadom.

Keď som ho našla pomalím krokom som sa vydala za ním.

Popri tom som si všimla, ako sa rozpráva z Balinom a Gloinom a par ďalšími trpasikmy.

Ja som ku nemu prišla a povedľa "Em....Ahojte pardon, že vás prerušujem, ale aký je plán cesty?"

Na to sa na mňa Dvail pozrel, ale namiesto odpovede sa na mňa iba zamračené pozrel a po chvíli odišiel preč.

Vážne super... Úžasná odpoveď...

Na to som si povzdychla a uprela som pohľad niekam do diaľky.

Z môjho zamyslenia ma však vyrušila Balin, ktorý si odkašlal a tím upútala moju pozornosť milo sa na mňa usmial a povedal "Emiria nič si z toho nerob, Dvalin už je taký"

Ja som sa pousmiala a kývla hlavou na súhlas.

Jeho by ani petarda v zadku neunormalnila.

Ale Balinovy musím dať za pravdu nie každý trplasik ma musí mať rád a spávať sa tak ku mne jednoducho ma Dvalin nemusí a ja jeho vybavené žiadna veda.

Než som čokoľvek stihla povedať Dvalin zahlásil, že za 10 minút odchádzame.

Na to som si išla zbaliť veci a po chvíli, keď už boli všetci hore sme vyrazili na cestu.