Šialená výprava (PREBIEHA ÚPRAVA)

88

Dúfala som v to že sa to vyrieši...

Zobudila som sa na príjemné ticho...

Pomali som sa výstrela pootvorila oči a opäť ich zatvorila na to som ich rýchlo rozpleštila a začala sa obzerať okolo seba.

Do čerta... Zaspala som.

Na to som sa odokrila a vstala pričomž som si v duchu povedala, kde je Thorin?

A tak som prešla do kuchyne a potom na chodbu, keď som z ničoho nič započula hlasi, a tak som sa priblížila k dverám a chvíľu počúvala...

Potom som siahla na kľučku a rýchlo otovrial dvere, ktoré som si myslela, že sa neotvoria keďže mali byť pôvodne zamknuté.

Ako náhle som to urobila sa na mňa prekvapene otočil Thorin, Biblo a... Gandalf?

Ja som chvilku mlčala, ale než som stihla niečo povedať ma predbehol Gandalf, ktorý s úsmevom povedal "Emíria rad ta vidím" 

Ja som mu venovala milý úsmev a potom sa presunula pohľadom na Thorina a z Thorina na Bilba pri čomž som povedala "A ja teba Gandalf... Bilbo nehovoril si, že prídeš až za niekoľko dní ?"

Bilbo sa usmial a povedal "Ach áno, ale museli sme tu schôdzku zrušiť skôr, lebo sa niečo stalo, a tak som prišiel to je cele... "

Ja som prikývla a potom sa pozrela na Gandalfa a povedala "Gandalf, čo ta sem privádza" Gandalf sa iba pousmial a povedal "Z Galadier sme si povedali, že by sa vám s Thorinom hodil odvoz, keď si to vyriešite"

Na to som povedala "Aha... "

Na čož  Gandalf dodal "Už ste sa uzm..."

 Na čož  som ho zastavila gestom ruky a povedala "Gandalf prosím nerozoberaj to dobre?"

Gandalf sa pozrel na Thorina a potom na mňa a povedal "Ako si želáš"

 Na to zavládlo ticho, ktoré prerušil opäť Gandalf "Tak kedy vyrazíme" Pri čomž sa pozrel na mňa a Thorina...

Ja som sa pozrela na Thorina, ktorý spravil presne to iste, nakoniec mu hľadiaca do oči som povedala "Možno večer" 

A s tím som prerušila očný kontakt z Thorinom a odišla späť  do hobitieho domčeku pri čomž som za chrbtom za počula Bilba, ako zopakoval "Možno?..."

Večer

z pohľadu Thorina
Stál som vonku z Gandalfom a čakal na Emíriu, ktorá sa ešte lúčila a ďakovala Hobitovy...

Z ničoho nič ma Gandlaf vytrhol z môjho rozmýšľania a povedal "Tak... Nakoniec ste sa udobrili?" Ja som sa na neho iba pozrel a povedal "Hm... Ani sám neviem zdá sa, že, kým sa uzmierime úplne bude to trvať... Emíria zjavne potrebuje čas a úprimne ja tiež..."

Gandalf iba prikývol a ešte chvíľu sa na ma pozrela až, keď odvrátil pohľad na Emíriu a Hobita povedal "Zmenil ste sa Thorin... " Ja som iba prikývol na čož  pokračoval "Úprimne... Keď som Emíriu prví krát uvidel myslel som si, že to tu nezvládne a aj napriek tomu to tu zvládla, pomohla vám s výpravou, porazila par škretou, presvedčila Kráľa Elfou, aby vás u seba nechal a dokonca jazdila na drakovi..."

Keď to Gandalf do povedal pozrel
sa na mňa a povedal" A roztopila jedno dlho zamrznuté srdce"

 Nad touto vetou som sa pousmial,  mal pravdu... Emíria v našom svete dokázala veľa aj keď občas sa správala ako hlupaňa, ale dokázala niečo, čo sa nepodarilo žiadnej žene, a to získať si ma, získať si môj rešpekt, dôveru a hlavne lásku...

Ale, čo som s tím urobil ja? Ublížil som jej zlomil som jej srdce na niekoľko kúskov a bude ťažké tie kúsky zozbierať a pozliepať ich...
Ale aj napriek tomu som odhodlaní do toho ísť, pretože ju milujem veľmi ju milujem... Síce jej to nehovoril veľa krát, ale je to tak milujem ju... A boli ma vidieť, keď trpí...

Z môjho toku myšlienok ma vytrhol Emírin hlas "Thorin?"

 Na to som na ňu  uprel zvedavý pohľad pri čomž som pokíval hlavou, aby povedala, čo ma na srdci "Už ideme"

 Ja som iba prikývol a chcel som jej zobrať tašku s vecami, ale ona sa odhalila a pokračovala k veľkému orlovi, na ktorom Gandalf ráno prišiel.

Po chvíli som ju nasledoval spoločne z Gandalfom...

================================
Máme tu noví diel dúfam že sa vám páčil ❤️🍀