Teen girl and man ?

You don't undrestand

"Harry ty to nechápeš. Ty máš dosť ľudí okolo seba, ale ja? Nemám. Sklamem ich všetkých." vypadla mi slza. Nikdy pred tým som pred Harrym neplakala.

"Mám to chápať, tak že už v tomto ďalej nechceš pokračovať?" stál pri mne a pozeral sa mi do očí.

"Nie zlatko." chytila som ho za ruku. "Nechcem to ukončiť. Na to ťa veľmi ľúbim aj keď viem, že to nie je správne, ale ja sa ťa nechcem vzdať. Pri tebe sa cítim konečne šťastná a mám pocit, že som milovaná tým pravým." pousmial sa a pobozkal ma.

"Aj ja teba ľúbim." usmiala som sa a pobozkala ho. Naše bozky sa začali prehlbovať do vášne. Ako vždy som obmotala nohy okolo jeho pása a presunul nás do spálne, kde ma jemne položil na posteľ.

Rukou mi zašiel pod jeho tričko, ktoré som mala oblečené a začal mi hladkať bruško. Ja som mu vyzliekla tepláky a on mne to tričko.

"Naozaj chceš prísť o to so mnou?" spýtal sa ma.

"Áno." povedala som trasľavým hlasom a čakala čo príde.

Zo začiatku ma to strašne bolelo, ale bolesť potom vystriedala vášeň. Ja ho naozaj milujem.

V nedeľu ráno som prišla domov a začala sa učiť na pondelok.

"Hayley dnes si nič neplánuj." nakukol mi do izby ocino.

"Prečo?" zvraštila som obočie.

"Príde k nám na večeru jeden pán, s ktorým budem robiť menší projekt a chcel by som vám ho predstaviť, lebo s ním budem často a bude chodiť aj k nám."

"Dobre oci." usmiala som sa.

"Príde za necelú hodinu." mrkol na mňa a ja som hneď začala panikáriť, pretože som bola iba v župane, nebola som namaľovaná ani nič.

"Vždy mi to povieš na čas." vystrelila som z postele a utekala sa osprchovať.

Po sprche som sa namaľovala a k bežnému make-upu som pridala bordový rúž. Vlasy som si vyžehlila a išla sa obliecť. Obliekla som si obyčajné modré jeansy a pásikavé tričko. Na krk som si dala zlatý náhrdelník a obula som si jednoduché celé čierne vansy.

"Hayley volá ťa ocino." prišla ku mne do izby Mel.

"Už idem." usmiala som sa, chytila ju za ruku a spoločne sme išli za rodičmi a tým pánom.

"A toto sú moje dve dcéry." nepozrela som sa na toho pána, lebo som kráčala a pozerala sa na nohy. "Hayley a Melissa." keď povedal naše mená, pozrela som sa pred seba a práve som videla smrť. Harry je ten pán, s ktorým má otec spolupracovať? No fájn, musím sa tváriť, že ho nepoznám.

Pozrela som sa na Harryho vystrašenými očami a on si odkašľal a podal nám ruky.

"Styles, ale kľudne mi tykajte." pousmial sa.

"Deje sa niečo srdiečko?" spýtala sa ma mamina potichu.

"Ockov partner na projekt bude spevák z One Direction?" mamina mykla plecami a ja som sj povzdychla. Horšie to snáď ani nemôže byť.

"Poďte. Večera je na stole." usmiala sa mamina a Mel pribehla k stolu ako prvá. Mne vôbec nechutilo jesť. Nemala som vôbec náladu.

"Ospravedlňte ma prosím." vstala som od stola a išla do izby. Bola som naštvaná na Harryho, lebo mi nič nepovedal a ešte k tomu ma trápi to, že som sa s ním včera vyspala. Sedela som na stoličke a potichu som plakala.

"Srdiečko deje sa niečo?" prišla za mnou mamina a kvokla si ku mne.

"Nie." pousmiala som sa a utrela si slzy. "Som v poriadku." chytila som jej ruku a ona mne líco.

"Vieš o tom, že mi o všetkom môžeš povedať?" prikývla som a vzlykla som.

"Ja už proste nevládzem." rozplakala som sa na plno a mamina ma objala. Kiežby som jej to mohla povedať. "Už tu nemôžem ďalej byť." zobrala som si kožák a ešte som si zbehla do jedálne, kde sedel Harry,ocino a Mel pre mobil.

"Prečo plačeš?" spýtala sa ma Mel.

"To ti vysvetlím, keď budeš väčsia." dala som jej pusu a odišla som.

Zašla som do neďalekého parku a sadla si na lavičku a premýšľala som.

"Aj som si myslel, že ťa tu nájdem." povedal chrapľavý hlas za mnou.

"Nemal by si byť s otcom?" spýtala som sa urevaným hlasom.

"Nie." odmlčal si. "Odišiel som." priblížil sa ku mne bližšie.

"Prečo si mi nepovedal, že budeš spolupracovať s mojím otcom?" nepozrela som sa na ňho a stále zadržiavala plač.

"Chcel som ti to povedať Hayley." povedal ľútostivo. "Len som nevedel, že ako." sadol si pri mňa a dal si tvár do dlaní.

"Uvedomuješ si, že keď to zistia je koniec." povedala som s plačom.

"Nerád to priznávam, ale áno." povzdychol si a objal ma okolo pliec, aby som sa trošku ukľudnila.

"Harry ja nechcem koniec." vzlykla som, keď som ho išla odprevadiť k autu.

"Zlatko nebude koniec." utrel mi slzy. "Sľubujem." dal mi jemný bozk a nastúpil do auta.

Keď som sa vrátila naspäť domov, mamina bola vystrašená.

"Mami som v poriadku." objala som ju.

"Sľubuješ, že je všetko v poriadku?" prikývla som a odišla.

...

Dnes je streda a mám ísť na kávu s Teri. Po škole som išla rýchlo domov, aby som sa stihla prichystať. Keď som sa chystala k odchodu v obývačke sedel otec s Harrym.

"Čaute." zakričala som na nich z chodby.

"A ty si doma?" spýtal sa ma prekvapene ocino.

"Hej." ešte som si hodila do tašky peňaženku a mohla som ísť.

"Kam ideš?"

"S Teri von." zakývala som im a utekala som, lebo som sa s ňou mala stretnúť za 5 minút pred jednou kaviarňou čo je tuto o dve ulice odomňa.

Ja som si dala karamelové frappé a teri vanilkové. Vonku bolo príjemne teplo, tak sme sedeli na teraske a rozprávali sa.

"V posledných dňoch si iná Hayley." zamračila sa Teri. "Deje sa niečo?" spýtala sa ma starostlivo.