Teen girl and man ?

Mum I'm sorry

"Hayley, zlatko máš návštevu!" kričala na mňa mamina, keď som si balila veci.

"Áno už idem!" zakričala som jej späť. Postavila som sa zo zeme a išla som za nimi. Vážne som netušila kto by to mohol byť. "Harry?" zostala som vážne prekvapená. "Otec nie je doma, čo tu robíš?" znervóznela som.

"Prišiel som ťa niečo spýtať." bol vážny.

"Tak poďme do izby." povedala som a išli sme ku mne do izby. "Harry čo sa deje?" spýtala som sa zmätene.

"Ide o nás dvoch." povedal bez emócii.

"Čo je s nami?" sadla som si pri ňho na posteľ.

"Musíme to ukončiť." vtiskli sa mi do očí slzy. "Nemôže to takto ďalej pokračovať." to si snáď robí srandu.

"Harry prosím nerob to." pokrútila som hlavou. "Ty vieš , že ťa milujem však?" prikývol a chytil ma za ruku.

"Počuj." odmlčal si a zotrel mi slzy. "Máš prázdniny, nechcem ti ich kaziť. Ja mám prácu, ty máš vlastný život. Nechcem ti brať tvoje dospievanie Hayley."

"Aha." vytrhla som sa mu a postavila sa pred okno a cítila som, že sa postavil za mňa. "Choď preč." povedala som tvrdým hlasom.

Bez slova odišiel a nechal za sebou otvorené dvere.

"Počula si to všetko?" spýtala som sa urevaným hlasom mami, ktorá stála medzi dverami.

"Áno zlatko." povedala starostlivým hlasom.

"Mami mala by si sa na mňa hnevať." smrkla som.

"Aj sa hnevám, že si mi to všetko zatajila a tipujem, že si to zatajila všetkým. Ako matka teraz budem stáť pri tebe." objala ma. "Keď sa trošku ukľudníš, porozprávame sa." hladkala ma po chrbáte. "Čo keby si si išla dať horúcu vaňu a ja som za tebou prišla aj s ovocným tanierikom a nejakým milkshakom?" usmiala som sa cez slzy a prikývla som.

Tak veľmi ma to bolelo. A ja som verila, že je ten pravý. Fajn, v pohode. Napustila som si vaňu a prišla za mnou mamina.

"No tak ako to teda bolo?" sadla si pri vaňu a ja som je to všetko s plačom rozprávala.

"Mami prepáč, že som ti to všetko tajila." vzlykla som.

"To nevadí zlatko." chytila ma starostlivo za ruku. "A aj ste spolu spali?" zahryzla som si nervózne do pery a povzdychla som si.

"Áno." rozplakala som sa.

"Koľko krát?" pokrútila nadomnou hlavou.

"2." vzlykla som.

"Tvoj otec sa to nemôže dozvedieť Hayley." upozornila ma.

"Neboj mami." namočila som si vlasy. "Nedozvie sa to." pousmiala som sa.

"Dobre." dala mi pusu na čelo. "Vykúp sa a prídi na večeru." vstala a odišla. Ešte som si trošku poplakala a potom som vyliezla z vane a vyfénovala som si vlasy, ktoré som si následne zaplietla. Obliekla som si župan a išla na večeru.

"Dievčatá už nechoďte spať." povedal nám ocino. "Za dve hodiny ideme z domu a za tri a po hodiny nám letí lietadlo. Keď priletíme do LA mali by byť dve hodiny poobede." oboznámil nás ocino. Ja som zaliezla d svojej izby s Mel a ona mi pomáhala sa rozhodovať medzi dvomi ponukami od otca. Nakoniec som sa rozhodla pre lekáreň, keďže študujem farmáciu. Vyplnila som údaje a išla som len v župane zaniesť otcovi do pracovne papier.

"Ach prídem neskôr." povedala som, keď som uvidela sedieť Harryho pri otcvoi. Kedy ten stihol prísť? Panebože.

"Čo potrebuješ dcérka?" zastavil ma.

"Priniesla som ti to rozhodnutie." odkašľala som si. Bolo mi tam trápne stáť len v župane od VS a pod ním som mala iba spodné prádlo.

"Och." odmlčal si. "Polož mi to sem." ukázal na stôl a ja som išla tam to položiť. Keď som to tam pokladala, Harrymu som venovala ublížený pohľad a so zadržiavaním plaču som odišla z pracovne za maminou do spálne.

"Mami." spustili sa mi slzy a ona ma hneď objala.

"Zlatko prosím ťa netráp sa kvôli nemu. Príde lepší a rozumnejší." utešovala ma.

"Ale ja ho ľúbim." vzlykla som. Prišla Mel a tiež ma objala. Keď som sa ukľudnila išla som sa chystať.

Do príručnej batožiny som si zbalila zubnú kefku, knižku, slúchatká, antiperspirant, kefu, peňaženku, kapesníky, mobil a prenosnú nabíjačku. Som zvedavá ako prežijem 12 nebodaj 13 hodín v lietadle.

Vlasy som si dala do drdolu a ani som sa nemaľovala. Obliekla som si sivé tepláky a Nike tričko. Obula som si biele Nike a išla si kufor zaniesť na chodbu.

"Rodinka." zakričal na nás ocino. "Harry sa ponúkol, že nás odvezie na letisko." čo spravil? Od nervov som zaliezla znova do izby a rozplakala sa. S tým človekom už nechcem stráviť ani sekundu môjho posratého života.

"Poď už Hayley." nakukla mi do izby mamina. Lenivo som vstala a išla som. Zobrala som si kufor a keď sme boli pred bytovkou, tak Harry sa mi ponúkol, že mi ho znesie po schodíkoch dole.

"Daj pomôžem ti." debil.

"Zvládnem to aj sama." povedala som tvrdo a zobrala som si kufor sama.

"Hayley nebuď drzá." upozornil ma ocino.

"Ale-" mamina ma zastavila.

"Je predsa nejaká žena, zvládne to aj sama." obránila si ma mamina a kufor som si dala do Harryho auta. Ďalej sme to už neriešili. S maminou a Mel som si sadla na zadné sedadlá a Harry s otcom si sadli dopredu.

Celú cestu som sa nemo pozerala na nočný Londýn a odpočítavala som sekundy, kedy už konečne dorazíme na letisko.

Keď sme konečne dorazili tak sme išli odovzdať kufre a Harry bol stále s nami. Pred letiskom bolo asi 50 novinárov, ale to mu zrejme neprekážalo.

Keď som si kupovala čaj stál za mnou. Rodičia a Mel vybavovali doklady a ja som si kupovala čaj.

"Harry čo chceš?" spýtala som sa netrpezlivo.

"Prečo sa tak ku mne správaš?" on je normálny?

"Ešte sa pýtaj." ironicky som sa uškrnula a išla som za našimi.

Po pol hodine sme sa už museli rozlúčiť so Stylesom.

"To sa s ním ani nerozlúčiš Hayley?" spýtal sa ma s nadvihnutým obočím otec.

"Hej jasné." falošne som sa usmiala a objala som Harryho.

"Budeš mi chýbať Hay. "pokrútila som hlavou a odstúpila som od neho.

Tak a čaká nás dlhá cesta.