My lovely wolf⇀ ⓉⒶⒺⒼⒾ

VI.

Sedel som na svojej posteli, keď v tom som počul odomikanie dverí. Rovno som sa postavil z postele a namieril som si to dole do obývačky.

,,Ahoj mami", prehlásil som s úsmevom, na čo mi mamina venovala svoj pohľad. Rovno mi venovala jej prekrásny úsmev, ktorý aj mne na tváry vykúzlil úsmev.

,,Ahoj Tae. Ako si mal", pozdravim mi opätovala a namierila si to ku mne. Rovno mi prehrabla vlasy, na čo som sa na ňu len zamračil a upravil som si svoje vlasy.

,,Celkom fajn. Dnes k nám prišli dva nový chalani. A musím povedať, že sú celkom divný", začal som a spoločne sme sa pobrali do obývačky, kde sme sa usadili na gauči. Rovno mi venovala svoju pozornosť, ktorá hovorila, aby som pokračoval.

,,Celý čas čo sedeli za mnou a Jiminom sa na nás pozerali. Celý deň som cítil ich pohľady na svojom chrbe. Bola úľava, keď som vyšiel zo školy", pokračoval som, na čo som sa jej zadíval do očí.

,,To ale neznamená, že sú divný. Očividne ste sa im zapáčili. Možno sa vám chceli prihovoriť, no nevedeli ako. Nesúď knihu pohdľa obalu Tae", usmiala sa na a pomaly sa posadila. Hneď na to sa posatavila a  namierila si to pravdepodoben do spálne sa prezliecť.

No mňa v tom momente zaujala fotka, ktorá jej pravdepodoben vypadla z kabelky. Chystal som sa ísť za ňou a fotku jej dať, no niečo ma na nej zaujalo. Na fotke bol vlk zo včera, len vyzeral byť viac naštvaný a jeho oči neboli tak prekrásne nežné ako mal ten zo včera.

Celý zaskočený som sa na ňu pozeral, keď v tom mi fotka z ničoho nič vyletele za rúk. Pozrel som sa na maminu, ktorá sa celkom prekvapene na mňa pozerala.

,,Odkiaľ to máš? Kto je to? Alebo, čo je to?",spýtal som sa jej, na čo mi venovala celkom prekvapený pohľad. Nieviem či je prekvapená tou fotkou alebo mojou reakciou. 

,,To je fotoshop. Kamarátka niečo skúšala a očividne som to zabalila zo sebou. Nerieš to", prehlásila celkom vyvedená z mieri.  Hneď na to sa pobrala aj s fotkou do kuchyne.

,,Mami, neklam mi", prehlásil som celkom vytočene. Nestáva sa často, že mi moji rodičia klamú. Vždy si všetko hovoríme a nemáme medzi sebou žiadne tajomstvá. Bolo jedno či to bola nejaká maličkosť, vždy sme si hovorili všetko. A keď mi aj klamali, išlo len o prácu a to tiež keď mali vo firme problémy.

,,Ja viem, že niečo také existuje", prehlásil som skôr ako mi stihla povedať ďalšie klamstvo. Celkovo neznášam klamstvá. Vždy viem povedať kedy mi niekto klame do očí.

,,Počkáme na tvojho otca a potom ti to vysvetlíme. Dobre?", prehlásila po chvíli ticha. Hneď som sa trochu ukľudnil a prikývol. Na to som sa k nej priblížil a obajl ju. Objatie mi rovno aj opäzovala, na čo sa zhlboka nadýchla.

Po nejakej dobe sme sa od seba odtiahli a tak som sa s nežným úsmevom pobral do svojej izby. Tam som sa uvelebil na svojej posteli a zobral som do rúk svoj mobil. Rovno som si všimol oznámenie zo školy.

Rovno som rozklikol správu. V nej bolo napísané, že sa škola z hygienických dôvodov zatvára na dva týždne. Nie je to tak, že by naša škola mala hygienické problémy, len sa pravidelne čistila.

No a tak som do otcovho príchodu len tak ležal v posteli a prechádzal som po sociálnych sieťach. Snažil som sa nejak zabiť čas a aj to tak rýchlejšie zbehlo. Preto hneď ako som počul otvorenie dverí som sa postavil a pobral som sa do obývačky, kde na mňa už čakali rodičia. Mamina mu už asi stihla povedať čo sa stalo.

,,Posať sa. Všetko ti vysvetlím", prehlásil otec celkom rozrasene, akoby mi chceli povedať nejakú hystorku pre deti. Fakt neviem, o čo tu ide a hlavne prečo mi nič nechcú povedať.

,,Pravdepodobne nám nebudeš veriť alebo si budeš myslieť, že si všetko vymýšľame, aby sme ti nepovedali pravdu. No ver, že všetko čo ti povieme bude pravda. Tak, pamätáš, keď sme ti ako dieťaťu hovorili tú legendu s vlkom a princom?", spýtal sa ma otec, na čo som celkom vykoľajene prikývol. Neviem čo to má s tým spoločné.

,,Ten vlk nebol tak celkom vlk. Ide o vlkodlaka, ktorý na všetkých šturoch meria približne 2,5m. Má lepšie vyvynuté zmysli ako vlk, no stále je to vlk. Hovorí sa, že menšia svorka týchto vlkodlakov sa nachádza aj tu v naších lesoch. Väčšina týchto vlkodlakov si svojích partnerov hľadá vo svojom druhu no sú aj taký, ktorý si za svoju "samicu" hľadajú ľudí. Teda alfi si vyberajú samicu a omegy svojho "samca". A je jedno či ide o muža alebo ženu. Keď sme to počuli, spomenuli sme si na jedneho nášho z námeho, ktorý bol jeden z týchto vlkodlakov. Tá fotka, čo si videl je vlastne on. Sľúbili sme mu, že si jeho tajomstvo vezmemo do hrobu. Už len kvôli jeho synovi, ktorý mal vtedy možno len dva roky. On hneď týždeň na to tragicky umrel", prehlásil otec a spolu s mamou sa na mňa celkom vystrašene pozreli.

Zobral som do rúk tú fotku a ešte raz som si ho prezrel. Všetky jeho črty boli rovnaké. Podobal sa na toho, čo som videl včera. Žeby som videl jeho syna?

,,Všera v lese som videl podobného vlkodlaka."