My lovely wolf⇀ ⓉⒶⒺⒼⒾ

XIII.

,,Ty debil. To čo si ma nezobudil", zobudil som sa na niekoho krik. Následne dotyční so mnou začal triasť, aby som sa konečne prebral. No zapríčinil len to, že som spadol na zem. To ma už celkom prebralo a tak som sa mohol rozhliadnuť po izbe.

,,Preco by som ťa budil. Po 1. je to nemožné, 2. i tak by si naspäť zaspal a následne by si mi vynadal", prehlásil som hneď ako som pohľadom vyhľadal dotyčnú osobu. A keď som pred sebou uvidel nastvaneho Yoongiho, musel som sa usmiat. Aj keď je pomaly rovnako vysoký ako Jimin, z neho kus ide strach.

,,Tu nejde o to. Ja sa nestihnem dostať domov a naspäť do školy", panikáril a už sa pobral do predsiene. Uchechtol som sa a postavil som sa. Následne som si deku potôčik okolo seba a pobral som sa za Gim do predsiene.

,,Už vidím, ako len ty sa chystáš s úsmevom do školy. A ktorú na čas. Podľa mňa už ani nejdojdes", prehlásil som v momente, kedy som došiel do predsiene. Tam sa Yoongi obúval a chystal sa na odchod.

,,Pravda ale tu ide o princíp", odvetil mi, na čo mi venoval svoj pohlad. Vidno, že sa len teraz zobudil a tak sa mu nechce s nikým baviť. Ale ta čo už.

,,I tak je už 9:30. Tá už keď tak tá ostan tu a pôjdeme sa dakde prejsť", navrhol som mu v momente, kedy som sa pozrel na hodinky. Nic no. Jeden deň nikoho nezabije. A Jimin to bude musieť prežiť. Určite mi už vyvolával kde som.

,,Ale platíš ty", na to som sa musel zasmiať no prikyvol som. Rovno som sa ja otočil s tým, že idem Yoongiho urobiť aspoň kávu, nech nemá až tak veľké nervy.

V momente, keď som došiel do kuchyne, dal som postaviť vodu na kávu a vybral hrnčeky na kávu, ktoré som začal plniť. Hneď som si aj vsimol ako sa Gi postadil za menší oszrovcek a čakal na svoju kávu.

Hneď ako voda zovrela, nalial som ju do pohárov a jeden som podal Yoongimu. S poďakovaním si ju prevzal a rovno si aj kus odpil.

,,Keď chceš niečo teraz zjesť tá si kludne dačo zober. Ja sa zatiaľ idem obliecť", na to mi prikyvol a tak som sa pobral do svojej izby. Tam som urobil rýchlu rannú hygienu. Následne som vošiel do izby a rovno ku skrini. Odtiaľ som si zobral len nejaké pohodlne nohavice a tricko.

Keď som sa obliekol, pobral som sa aj s mobilom dole do kuchyne. Tam si Gi spokojne sedel, popíjal kávu a dačo pozeral na mobile. Ja som si zobral svoju kavu a pridal som sa ku nemu.

Po nejakej dobe čo sme tam len tak sedeli a rozprávali, rozhodli sme sa, že by sme mohli aj niekde skočiť. Preto sme sa išli obuť, ja som si ešte zobral peňaženku a spolu so zamknutom domu sme sa pobrali na cestu.

Ako inak išli sme sa prejsť do neďalekého parku a nakoniec sme skončili v kaviarni. Sadli sme si na svoje obvykle miesta, čiže čo najviac mimo ľudí. Gi si ako inak musel objednať ďalšiu kavu a ja som ho ešte donútil zobrať si ešte nejakú menšiu bagetku, pretože od tana nic nejedol. Ja som si tiež niečo objednal a naďalej sme pokračovali v celkom klientom rozhovore.

A presne takto sme prežili celý zvyšok dna.