*Dark*

1. Cain

,,Sakra Tal, kedy si sa stihla takto zlepšiť?" spýtal sa ma môj brat Ronan, ktorého som práve úspešne zložila na zem pomocou techniky, ktorú som si za posledné roky trénovania s Cainom osvojila – sila nie je všetko, keď žiješ vo svete plnom svalnatých a okrídlených bojovníkov, moja hlava, rýchlosť a vrtkosť mi v bojoch pomáhali viac.

Natiahla som ruku k bratovi a s miernym úsmevom mu pomohla postaviť sa. ,,Si v poriadku?" spýtala som sa ho, miesto odpovede.

,,Nič mi nie je, tie škrabance sa za chvíľu zahoja," uistil ma a potľapkal po pleci, na znak toho, že sa nehnevá, že ho jeho o 10 minút mladšia sestrička práve porazila pred zrakmi dvoch najváženejších generálov nášho sveta.

Alaric sa mi za toto bude vysmievať ešte ďalšie tri roky. Zamrmlal mi pomocou spojenia v našich mysliach tak, aby to nikto iný okrem mňa nepočul.

Len pokoj braček. Myslím, že ani Emarescence ťa nenechá v kľude dýchať. Odpovedala som mu s miernym úškrnom a pozrela sa na dvoch generálov, ktorí stáli pár metrov od nás a pobavene nás pozorovali.

Skvelé, ďakujem za strápnenie. Zafrflal.

Aj nabudúce.

Alaric, generál prvej línie našej armády a Emerescence, generálka druhej línie, si to k nám však už namierili a ja som pocítila, ako Ronan pri pohľade na Em znervóznel. Generálka a zároveň naša dobrá priateľka mala spolu s Alaricom na starosti jeho tréning. A len slepý by si nevšimol, ako sú obaja muži do generálky zaláskovaný.

,,Vidím, že tréningy s Cainom sa vyplatili," skonštatoval mojím smerom Alaric. Pri spomenutí mena môjho druha mi len po tele naskočili zimomriavky a nahlas som preglgla. Spomienky, ktoré sa mi znova objavili v hlave, boli až moc temné.

Ronan pocítil zmenu v mojej nálade a vyslal mi vďaka nášmu súrodeneckému putu do mysle upokojujúcu vlnu energie, za čo som mu bola nesmierne vďačná.

,,Gratulujem Talia, úspešne si znova porazila nášho korunného princa a pýchu celej koruny," ironicky povedala Emarescence. ,,No bol to dobrý boj," dodala.

,,Ďakujem," kývla som hlavou.

Ronan, ako korunný princ, mal mať určité znalosti v boji, no pravdou bolo, že v momente, ako preberie trón po našom otcovi, nikto mu už nikdy nedovolí bojovať. Na rozdiel odo mňa, ja som mala na starosti našu najtemnejšiu armádu – tú pekelnú. Ako kráľovej druhorodenej, mi v krvi kolovala sila a povinnosť kontrolovať démonov podľa rozkazov koruny.

Temnota bola vec, v ktorú veril celý náš svet. Jej sila prúdi v žilách nás všetkých. Kráľovská rodina je a vždy aj bola hlavným nositeľom tejto sily. Ľudia sa k temnote modlili a našu rodinu vždy rešpektovali ako ich právoplatných vodcov. Nositeľ koruny bol zároveň aj nositeľom tej najväčšej sily.

,,Na dnes už máme všetci dosť, vráťme sa do paláca," povedal Alaric a my všetci sme s ním súhlasili. Pred týmto súbojom som strávila celý deň v Pekle a počúvala Crowleyho, ktorý frflal na to, ako veľa práce má. Tréningový súboj s Ronanom som už brala ako odreagovanie po dlhom dni.

,,Letíme?" navrhol Ronan Alaricovi a ten prikývol.

,,Stretneme sa v paláci, dámy," generál sa uškrnul, spolu s mojím bratom roztiahli krídla a odleteli preč skôr, než sme ich s Em stihli presvedčiť, aby zobrali aj nás.

Vzdychla som si a pozrela sa na mračiacu sa generálku. ,,Sukyni synovia," zanadávala a pokrútila hlavou. ,,Aj tak tam budeme skôr než oni," povedala už miernejším tónom a ja som prikývla.