*Dark*

2. Crowley

Crowley bol kučeravý démon s bledými vlasmi a s očami čiernymi ako uhlie. Svoju podobu príťažlivého dvadsiatnika si zvolil sám. V jeho vnútre nič príťažlivé, ani pekné nebolo. Jeho prázdne vnútro a klamlivo príťažlivý zovňajšok doplňovala tá najviac iritujúca povaha na svete, ktorá ma pri každodennej práci s démonom donútila vycibriť nervy na najvyšší stupeň.

,,Dobré ránko, princeznička, ako sme sa dnes vyspali?"

Bola to prvá veta, ktorú som počula pri zobudení. Nemusela som ani len otvoriť oči na to, aby som vedela, že mám pri posteli démona, ktorý je pripravený na to, aby mi celý deň liezol na nervy.

Crowley dobre vedel, že môj spánok rozhodne nebol pokojný, ani pekný. O svojich snoch som sa mu už zverila, bol ku mne zaviazaný krvnou prísahou a tak som vedela, že ich nikomu prezradiť nemôže. Taktiež vedel, že zaspávanie pri Cainovi, ktorý sa našťastie nikdy nezdržal až do rána, nie je niečo, z čoho by som po ránu mala dobrú náladu.

Zakňučala som a otvorila oči. Ako som predpokladala, démon sa už na mňa uškŕňal a prežúval moje raňajky, ktoré tu služobníctvo hneď z rána necháva. ,,Dobre vieš, ako som sa vyspala. A prestaň jesť  moje raňajky, démoni nepotrebujú jedlo k prežitiu," zahundrala som a postavila sa z postele.

,,Nepotrebujeme jesť, to neznamená, že nemôžeme," vyhlásil.

,,Dovoľ mi pripomenúť ti, že ani ja teba nepotrebujem k životu, rovnako ako ty jedlo. Čo keby som sa ťa jednoducho zbavila?" nahlas som porozmýšľala, zatiaľ čo som sa odela do dnešného outfitu, vhodného do Pekla.

Pobavene si odhrýzol z jablka. ,,Ale prosím ťa Talia, obaja vieme, že máš pre mňa v tom tvojom čiernom srdci špeciálne miesto," sebavedomo vyhlásil.

Priznávam, že za roky každodennej práce s démonom, som si na jeho humor už zvykla a robil moju prácu o niečo zábavnejšiu, v mnohých smeroch aj ľahšiu. No aj tak mi niekedy dokázal kvalitne liezť na nervy. ,,Nechaj aj mne niečo z tých raňajok," zamrmlala som, namiesto odpovede. ,,Čo máme dnes na práci?" spýtala som sa ho.

Hodil mi zvyšky z raňajok, v podobe jedného jablka a keksov. ,,Kontrola sekcie A. Už dávno sme nepoctili našich najobávanejších démonov návštevou," odpovedal.

Vzdychla som si. V sekcii A boli tí najstráženejší, najnepríjemnejší a najobávanejší démoni prvej triedy, zavretí v celách s vysokou ochranou. Medzi moje a Crowleyho úlohy patrila ich pravidelná kontrola a podávanie sedatív, ktoré znižovali účinky ich moci. Ak by sa jedného dňa stalo, že by sa nejakým zázrakom dostali von, zistili by sme to vďaka kontrole v dostatočnom predstihu a odchytili ich skôr, než by sa dostali k svojej plnej moci.

Viac ako démoni prvej triedy, boli už len starodávni Bohovia, ktorí boli našou rodinou zvrhnutí a nahradení, keďže s mocou Temnoty nejednali správne. Ak by ušiel niekto z nich, určite by som aj ja aj Crowley dostali padáka.

,,Tak poďme, nech to máme čím skôr z krku," povedala som v momente, ako som dojedla zbytky mojich raňajok po démonovi.

,,Ideme do Pekla," uškrnul sa Crowley, ktorý mávol rukou a otvoril pred nami portál. Obaja sme do neho vstúpili a ocitli sa v malej červenej izbe.

Ja, Crowley a môj otec sme jediní, ktorí máme prístup do tejto izby. Je to totiž miesto visiace v nekonkrétnom čase a priestore, z ktorého sa priamo dostaneme do Pekla. Z Pekla sa teleportovať nemôže už nikto z nás. Je to prevencia pred útekom démonov a v neposlednom rade aj pred nami samými. Ak by jedného dňa bolo potrebné uväzniť mňa, otca alebo Crowleyho, z tohto miesta by sme sa už nedostali.