*Dark*

9. Emarescence

Em, celým menom Emarescence, bola vždy sebavedomá, silná, krutá a nezávislá. Od malička pomáhala mne a môjmu bratovi vo všetkých aspektoch života. To malo silný vplyv aj na to, že k nej môj brat cítil určitý stupeň zamilovanosti. Nebol však jediný, kto k našej krutej generálke cítil niečo viac. Hoci to nikdy nepriznal, no ani Alaricovi nebola ľahostajná.

Pre mňa bola Em jedinou priateľkou. Vždy, keď som už nevedela, ako ďalej, ku mne prišla a svojským spôsobom ma donútila pokračovať. Nikdy sme si to nepovedali, ani jedna sme svoje city priamo nevyjadrovali, no vedeli sme, že sme ako sestry, ktoré spolu budú držať na veky vekov.

Alaric bol ako môj starší ochranársky brat a Ronan ním aj naozaj bol. Spolu sme boli všetci štyria jedna neporaziteľná malá rodina.

Aspoň tak to malo byť. Ja a Em spolu s Alaricom a Ronanom proti celému svetu. Nikdy som si však nemyslela, že proti tomuto krutému svetu ostanem sama. Vždy som považovala našu rodinu za pevnú konštantu.

Táto pevná konštanta sa začala rúcať v momente, keď sme stratili Em. Vtedy som však ešte nevedela, že to bol len začiatok niečoho oveľa horšieho.

.....

,,Vyzeráš úchvatne, sestrička," polichotil mi Ronan, keď sme sa stretli v našej menšej spoločenskej miestnosti.

Moje dlhé čierne a ligotavé šaty s väčším výstrihom mi na kráse určite neuberali. Či som mohla to isté povedať aj o rukaviciach, ktoré mi kryli celé predlaktie, som nevedela. Na dnešnom plese uvidia všetci obyvatelia našej krajiny, čo so mnou Wolkra urobila a ja som netušila, aké reakcie budú mať.

,,Ďakujem braček, ani ty nevyzeráš najhoršie," pousmiala som sa na neho.

Bratova pozornosť prešla na ľudí, ktorí práve vstúpili do miestnosti. Špeciálne na jednu malú generálku.

Alaric a Em vyzerali neodolateľne. Ich róby zdobili stužky, ktoré dávali najavo ich postavenie generálov. Postavenie mňa a môjho brata vyjadrovali koruny na našich hlavách

,,Vyzeráte skvelo, dámy," pochválil nás Alarik, načo len Ronan zamrmlal niečo v zmysle, že prečo jeho nepochváli.

Pousmiala som sa, a poďakovala. No musela som s nimi pred začiatkom plesu prebrať ešte niečo. ,,Musím vám niečo povedať," potichu som im oznámila.

Mierne úsmevy im pri pohľade na moju vážnu tvár zamrzli. ,,Čo sa deje, Tal?" ustarostene sa spýtal Ronan.

Zhlboka som sa nadýchla a prvý raz v živote im povedala o jaskyni a o tajomnom mužskom hlase, o ktorých sa mi sníva každú jednu noc. Dokonca som sa okrajovo zmienila aj o tom, že som pred pár dňami vytvorila nového démona.

Keď som skončila, miestnosťou sa rozhostilo ticho, ktoré prerušila Em. ,,Toto nie je dobré," skonštatovala.

Nervózne som prikývla. ,,Nedávala som tým snom príliš veľkú váhu predtým, ako mi Wolkra tú jaskyňu naozaj ukázala. A ten hlas som z nej počula."

,,Ešte, že si do nej nevstúpila," povedala Alarik, načo môj brat súhlasne prikývol.

,,Naozaj si vytvorila nového démona?" spýtal sa Ronan.

Prikývla som. ,,Bolo to, akoby sa sily mňa a Wolkry spojili. A nielen sily, ale aj emócie. Zrazu som bola voči démonom viacej empatická," hlesla som.

,,Ani tie úteky démonov sa mi rozhodne nepáčia," zamrmlal Alarik, načo sme všetci prikývli.

Pozrela som sa na Em, ktorá bola v našej skupine hlasom rozumu a čakala na jej vyjadrenie. Po chvíle rozmýšľania povedala: ,,Tie sny máš už dlho, pričom ako sama hovoríš, sú v posledných dňoch viac intenzívne. Nemôžeme si dovoliť čakať dlhšie. Po plese tam pôjdeme," rozhodla. Nikto jej rozhodnutie nespochybnil.