7. Iris

99 18 3
                                    


Ako každú noc, aj dnes sa mi sníval ten istý sen o jaskyni a tajomnom hlase, ktorý ma volal dovnútra. Túto noc som dokonca dokázala rozoznať, že hlas patril mužovi.

Stála som pred tou jaskyňou a počula, ako ma volal dnu.

Taaalia, poď ku mne. Vábil ma zvodný hlas. Ani som sa nenazdala a moje telo sa ocitlo blízko vchodu do jaskyne, pretože moje nohy tam samovoľne kráčali.

Prvý raz som do jaskyne vstúpila. Boli to len sekundy a moje videnie nebolo jasné, no prisahala by som, že som videla cudzieho muža s čiernymi vlasmi a oblečením, ktorý sa podobal na môjho brata. Muž ku mne načiahol ruku a prstami sa mi dotkol tváre, pričom mnou prešla ostrá bolesť.

.....

Vystrelila som do sedu a zmätene sa poobzerala po izbe. Keď som si uvedomila, že to bol len sen, vydýchla som si. Chytila som si líce, na ktoré sa ma muž zo sna dotkol a cítila pulzujúcu bolesť. V hlave mi pišťalo a ja som nevedela, či za to môže Wolkra alebo tajomný muž zo sna.

Oboje. Odpovedala Wolkra.

Teraz máme už aj rovnaké sny? Otrávene som sa spýtala.

Démoni nesnia. Odpovedala. No videla som, o čom sníš ty.

Skvelé. Poznamenala som.

Talia. Vážne ma oslovila, až som sa zamračila. Tá jaskyňa, o ktorej sníš, naozaj existuje.

Stuhla som a spomenula si na Azoka, ktorý chcel o mojich snoch a o jaskyni tiež vedieť. Odkiaľ to vieš? Spýtala som sa.

Z Pekla som sa dostala, vďaka portálu, ktorý sa otvoril v mojej cele. A ten ma teleportoval presne pred tú jaskyňu z tvojho sna. Je to celkom ďaleko od Kráľovského mesta, musela som prejsť veľkú diaľku, aby som sa dostala až sem. Posťažovala sa.

Chudiatko. Ironicky som pretočila očami. Si si istá, že je to naozaj tá jaskyňa?

Áno.

Zaváhala som a chvíľu premýšľala. Vedela by si ma tam nasmerovať?

Možno. Odpovedala.

Vzdychla som si a chcela sa s ňou začať hádať, no v tom momente mi na dvere niekto zaklopal a vyrušil nás z nášho rozhovoru.

,,Vstúpte," vyzvala som nahlas.

Do izby vstúpila Iris, naša hlavná liečiteľka. ,,Dobré ráno, princezná. Mohla by som Vás poprosiť, aby ste sa dostavili do hlavnej sály? Myslím, že som vyriešila Váš problém s rukami."

,,Hneď tam budem," prikývla som a rýchlo sa začala pripravovať na nový deň.

Keď vyriešime toto, tak pôjdeme k tej jaskyni. Oznámila som Wolkre.

...

Sedela som vedľa Iris a oproti nám bol môj otec, brat, teta a druh. Čiže členovia Kráľovskej rodiny a naša liečiteľka.

,,Ďakujem, že ste prišli," začala Iris, na čo jej Amanda zamrmlala, že má začo. ,,Myslím, že som vyriešila princeznej problém s unikajúcou mágiou z jej rán," povedala a položila pred nás jeden pár dlhých rukavíc, ktoré boli dlhé až po lakte.

Cain výsmešne nadvihol obočie. ,,Toto jej má akože pomôcť? Rukavice?"

,,Verím, že zabránia ďalšiemu úniku mágie a že uľahčia princeznej život," odpovedala a nedala sa vykoľajiť Cainovým výsmešným tónom.

,,Za pokus to stojí," povzbudivo som sa na Iris usmiala a jemne si natiahla dlhé rukavice na ruky. Mágia v mojom okolí okamžite zmizla a dokonca som pocítila aj jemné uvoľnenie od bolesti hlavy. Rozhodne som sa cítila lepšie.

Ronan sa mierne pousmial. ,,Vyzerá to, že to funguje, dobrá práca Iris," pochválil ju.

,,Ak tomu dobre chápem, tak tie rukavice jej budú pomáhať lepšie kontrolovať jej mágiu, no nezahoja rany samotné, však?" spýtal sa otec.

,,Áno, pán môj. Materiál, z ktorých sú rukavice vyrobené, napomôže Talii lepšie kontrolovať únik jej mágie a pravdepodobne bude mať vďaka nim aj lepšiu kontrolu nad Wolkrou. No nerieši to problém rán. Navrhujem s nimi nič nerobiť, pokiaľ sa nebudú rozširovať a zhoršovať zdravotný stav princeznej," odpovedala.

,,A keď sa začne moja neter rozpadávať, začnete riešiť aj rany, ktoré sa tiahnu pozdĺž jej celého predlaktia, výborný plán," uškrnula sa Amanda a vypila z vína.

,,Som si istá, že Iris robí všetko, čo je v jej silách, milá teta," odsekla som jej, na čo som si vyslúžila výhražný pohľad od môjho drahého druha.

,,Keď myslíš," nezaujato mykla plecami a venovala sa svojmu vínu.

,,Ďakujem Iris, rozhodne si mi pomohla," poďakovala som sa jej, na čo sa na mňa úctivo pousmiala.

...

,,Keď tvoj otec zistí, že si neplníme naše povinnosti v Pekle, pošle ma späť do mojej cely a tebe zorganizuje svadbu s Cainom," zamrmlal Crowley, ktorý nebol nadšený z toho, že dnes ideme obzrieť jaskyňu, namiesto našich povinností v Pekle.

,,Jeden deň nás nezabije," odpovedala som. ,,A nemá to ako zistiť, ty ani ja mu to nepovieme a Wolkra je zamknutá v mojej mysli."

,,A čo keď mu Jotur prezradí, že nás dnes nevidel?" nervózne sa spýtal.

Svätá Temnota, ten démon je viac nervózny, ako keď som si z neho uťahovala, že je do teba zamilovaný. Ozvala sa Wolkra.

Zamračila som sa. Nemala som spomienky z momentov, keď mala Wolkra nadvládu nad telom a preto som o tom nič nevedela. Prečo si si z neho uťahovala, že ma miluje? Spýtala som sa.

Lebo je to pravda. Takmer nezaujato odpovedala.

Rozhodla som sa jej slová ignorovať a len som povedala Crowleymu, nech sa upokojí. ,,Otec nemá dôvod chodiť do Pekla a Jotur nemôže opustiť vchod do Pekla. Nepôjdeš späť do svojej cely, lebo nikto sa nič nedozvie."

,,Len aby," nespokojne zamrmlal a ďalej sme išli v tichosti. Snažila som sa nemyslieť na slová démonky. Crowley je k našej rodine zviazaný krvou prísahou, určite by nikdy nemohol nikoho z nás milovať. A rozhodne nie tú, čo mu každodenne dáva rozkazy.

Myslím, že sme si včera už vyjasnili, že aj démoni majú city. Zamrmlala Wolkra.

Prepáč, od teraz budem dávať pozor na svoje slová, aby som ťa náhodou nerozcítila. Prevrátila som očami. Nechceme predsa ublížiť tvojmu psychickému zdraviu. Ty by si určite iným ani len vlások na hlave neskrivila. A vôbec nikdy by nespôsobila vyvraždenie celého mesta...

Vieš, som v tvojej hlave. Počujem aj to, čo nechceš, aby som počula. Povedala.

Budeme sa tváriť, že si to neurobila? Ironicky som sa spýtala. Aj tí ľudia, ktorých si kruto zavraždila, mali city.

Ostala ticho a nič mi neodpovedala. Presne ako som si myslela. Možno má city, no jej city sú temné a sebecké.

Po chvíli ticha sa ozval Crowley. ,,Sme tu."

Uprostred veľkej lúky sa pred nami sa rozprestierala obrovská jaskyňa. Presne tá, o ktorej som celé roky snila. Prisahala by som, že som z nej počula rovnaký mužský hlas, aký som počula aj v mojom poslednom sne.

Dnes trochu kratšia kapitola, ale aj málo sa ráta, či? 😃

Dajte mi do komentára vedieť, aká postava je zatiaľ vaša najobľúbenejšia 😊

*Dark*Where stories live. Discover now